Milos Haska, 09.12.2012 22:47
Geneticky zaklad chovu
To insert a new contribution to be logged.
Milos Haska, 13.12.2012 23:04
Jaroslav Marec, RNDr., 13.12.2012 18:15
RE - genetický základ chovu
a)1,0 modry, cernohlavy, beloprsy Xr Xr bbPWPW
b)1,0 modry, cervenohlavy, beloprsy – XR XR bbPWPW
c),0 zeleny, cernohlavy, fialovoprsy Xr Xr BBPP
d) 0,1 modra, cernohlava, beloprsa Xr Y bbPWPW
e) 0,1 modra, cernohlava, beloprsa Xr Xr bbPWPW
f) 0,1 zelena, cernohlava, fialovoprsa Xr Xr BBPP
Ak použijete len vtáky modré, čiernohlavé, bieloprsé nie sú štiepiteľné t.j. nikdy nebudú v potomstve štiepiť. Ak použijete aj vtáky červenohlavé, zelené alebo fialovoprsé, dostanete v potomstve vždy štiepiteľné jedince, ktoré ale viete odlíšiť len testovacím krížením t.j. krížením s čiernohlavými a bieloprsými. To je síce dosť zdĺhavé, ale vyhnete sa príbuzenskej plemenitbe.
Navrhovaný postup:
1. Krížiť a) x d) a tak isto a) x e)
a) 1,0 modrý, čiernohlavý, bieloprsý x 0,1 modrá, čienohlavá, bieloprsá
Xr Xr bbPWPW x Xr Y bbPWPW
Samci aj samice F1 po obidvoch pároch budú výlučne modrí, čiernohlaví, bieloprsí
2. Krížiť F1 x F1, ale tu ste už v blízkej príbuzenskej plemenitbe (polobrat x polosestra lebo F1 vtáky majú spoločného otca a)). Nič nerieši ani spätné kríženie na rodičov, lebo to je ten istý stupeň úzkej príbuzenskej plemenitby.
Ak budete robiť v F1 dôslednú selekciu na kondíciu a životaschopnosť, môžete sa o tento spôsob pokúsiť, ale je to dosť rizikové. Museli by ste si strážiť, aby koeficient inbreedindu v ďalších generáciách nebol väčší ako 3,125 %. Tam sa dostanete už v 4. generácii (pokiaľ tie vtáky vôbec prežijú).
Wrightov koeficient inbreedingu vypočíame podľa vzorca: Fx = 0,5 (n1 + n2 +1) ,
kde
n1 je počet generácií k spoločnému predkovi od jedného rodiča a
n2 od druhého rodiča k tomu istému spoločnému predkovi.
3. Lepšie by ale bolo nerobiť vôbec kríženie F1 x F1, ale v tomto štádiu nakúpiť do chovu nových vtákov modrých, čierohlavých, bieloprsých.
4. Ďalšia možnosť je nenakupovať nové vtáky, ale využiť aj vtáky b), c) a f) a obmedziť tak príbuzenské kríženie na nižší stupeň. Tu sa však vždy v potomstve stratí niektorý recesívny fenotyp, avšak dosiahnete 50% štiepiteľných jedincov. A tie môžete ďalej využiť v chove. K odlíšeniu štiepiteľných (heterozygotných) jedincov od dominantne homozygotných a ich následnému použitiu do chovu slúži testovacie kríženie:
Napríklad 1,0 XR Xr BbPPW versus XR XR BBPP x recesívna 0,1 Xr YbbPW PW
Ak sa v potomstve vyskytne modrý, alebo bieloprsý vták (bez oHľadu na pohlavie)
alebo čiernohlavý (čiernohlavý môže byť len samec), tak bol testovaný vták
štiepiteľný.
Podobne je to ak testujeme samicu:
Testovaná 0,1 BbPPW versus BBPP x recesívna 0,1 Xr YbbPW PW
(samicu na štiepiteľnosť farby hlavy nemusíme vôbec testovať, na požadovanú čiernu
nemôže by nikdy štiepiteľná)
Pri tomto spôsobe (ak využijete všetkých 6 vtákov) sa pomerne ľahko dostanete na Fx
menší ako 3,12%, čo je už prípustné. A súčasne môžete očakávať menšie problémy so
životaschopnosťou. Predsa len pri kombinácii modrá bieloprsá sa už samo osebe dá
predpokladať pokles životaschopnosti – bez ohľadu na príbuznosť. Preto zaradenie
dominantných vtákov c) a f) - zelených, fialovoprsých- môže chov len ozdraviť.
To neplatí pre zaradenie b) – červenohlavá. To nemá žiadny vplyv na ozdravenie resp.
skôr naopak.
To insert a new contribution to be logged.
Milos Haska, 13.12.2012 23:56
To insert a new contribution to be logged.
Jaroslav Marec, RNDr., 14.12.2012 22:48
To insert a new contribution to be logged.
Marek Buranský, 15.12.2012 00:19
Som rád, že tu táto diskusia vznikla a že sa do nej zapojil aj odborník, RNDr. J. Marec, ktorého názory si vážim . Týmto by som ho chcel na fóre privítať a len dúfam, že mu zostane verný aj v ďalších témach.
Čo sa týka nadnesenej témy, z môjho laického pohľadu je to v dvoch rovinách. Tá prvá je rovina, ako ju predostrel DR. Marec , druhá rovina z môjho pohľadu je, aký znak, alebo súbor znakov v chovanej populácii sledujeme.
Ak si chovateľ vytypuje niekoľko sledovaných znakov, napríklad typ postavy, tvar zobáku, farbu operenia atď, je z môjho hľadiska vhodné tieto znaky posilňovať aj občasnou príbuzenskou plemenitbou, nemusí to byť párenie v generácii F1, môže to byť párenie medzi vzdialenejšími generáciami avšak z dostatočne širokej chovnej línie, ktorej príslušníci nesú sledovaný znak. Alebo je tu možnosť zakúpenia vtákov, ktoré tieto znaky nesú, avšak s rizikom, že si chovateľ prinesie aj niečo nežiaduce.
Pri tomto všetkom by som však varoval pred tým, aby chovateľ skĺzol do roviny, že bude odchovávať vtáky nesúce vytypované znaky, ako je to napríklad u výstavných zebričiek, či anduliek, no na úkor inej dôležitej skutočnosti. Asi je jasné, o čom hovorím, výstavné andulky a zebričky síce spĺňajú medzinárodné štandardy na typ postavy a pod, no ich plodnosť a starostlivosť o potomstvo je výrazne potlačená.
Konkrétne popíšem môj chov, párim modrých vtákov medzi sebou už 8 generáciu za sebou. Myslím si, že typ postavy, farba, ako aj znaky, ktoré som si vytypoval na sledovanie sa postupne posilnili. Napríklad tak často vídaná sivomodrá farba je u väčšiny mojich samčekov výrazne modrá...Stále je však čo vylepšovať. Kto ku mne chodí častejšie a pozná môj chov, tak vie, že 90 % vtákov je odchovaných pod vlastnými rodičmi a oplodnenosť sa pohybuje okolo 90 % liahnivosť cca 87 %. Za minulý rok mi z cca 140 modrých mláďat od modrých rodičoch v 8 generácii uhynuli cca 3 kusy, aj to jeden zavesením sa za nohu o mriežku klietky. Snažím sa o posilnenie chovu modrých vtákov v modrej chovnej línii, uvidíme, aké výsledky prinesú ďalšie sezóny. Týmto samozrejme nikoho nenabádam, aby nasledoval môj príklad, je možné, že som mal len šťastie a že sa karta obráti.
Takže ak niekto chce skúsiť chov mutačných vtákov, buď občas pridá štepiteľného jedinca, alebo bude úzkostlivo sledovať, či sa nezhoršujú iné parametre chovu na úkor postavy či farby. Teda je potrebné sledovať zachovanie dokonalého rodičovského pudu, sledovať oplodnenosť a liahnivosť a pri náznaku zhoršenia do chovu priniesť nový genetický „materiá“, aby sa obnovila frekvencia alel.
Chované vtáky teda podľa môjho názoru musia spĺňať komplexné parametre, teda už spomínaný typ postavy, farbu, ale aj zachovanie rodičovského pudu, vysokú oplodnenosť a životaschopnosť mláďat.
Čo sa týka výberu partnerov podľa farby hlavy a podobne, je to teória, ktorá zatiaľ prechádza overovaním, tak isto, ako aj to, ktorá farba hlavy je nominátnou formou. Ono argumenty za a proti obom teóriám sú relatívne vyvážené. Myslím si však, že tu je pole pôsobnosti najmä pre molekulárnu genetiku.
S pozdravom.
Marek Buranský
Prikladám fotky vtákov, ktoré sú už minimálne 7. Až 8. Generácia modrých vtákov odchovaných modrými rodičmi.
To insert a new contribution to be logged.
Milos Haska, 15.12.2012 22:07
To insert a new contribution to be logged.
Milos Haska, 19.01.2013 11:37
To insert a new contribution to be logged.
Contact: