amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

História začiatkov chovu amadín Gouldovej v zajatí

V roku 1887 zhruba 54 rokov po prvých zmienkach o tomto vtáčom druhu boli dovezené do Anglicka prvé živé exempláre. V roku 1896 bol uskutočnený dovoz do Nemecka a o niekoľko rokov neskôr do Francúzka. Všetko to však boli červenohlavé a čiernohlavé vtáky. Prvé žltohlavé vtáky sa v importoch objavili až v roku 1915.

Prvotné úspechy chovu v zajatí zaznamenávame v Austrálii v roku 1889 vo voliére múzea v Novom Južnom Walese. Taktiež bol zaznamenaný odchov v roku 1891 v Anglicku, avšak boli to viac - menej chovateľské prvotiny. V Európe boli prvé významnejšie odchovy úspešne realizované v Nemecku v roku 1920.

Skutočne uznávaným predchodcom dnešných chovateľov amadín Gouldovej sa stal až Angličan P.W. Teague, ktorý v rokoch 1930 – 1946 odchoval niekoľko generácií. Úspech tohto anglického chovateľa možno v neposlednom rade pripísať nie len jeho chovateľskej erudovanosti, ale tiež zemepisnej polohe - juhozápadné Anglicko. Vtáky choval v externých voliérach, pri ktorých používal prístrešky, aby vtáky chránil pred zlým počasím. V zime ich umiestňoval do drevených domcov. Mierne podnebie tejto časti Anglicka bolo nepochybne zhovievavé k nárokom importovaných vtákov. Nemeckí chovatelia sa pokúsili napodobniť jeho spôsob chovu, pre drsnejšie klimatické podmienky však bez väčších úspechov.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol chov amadín Gouldovej na ústupe alebo aspoň o ňom nie sú významnejšie zmienky. Z dovozom vtákov z Austrálie sa začalo znova až po II. svetovej vojne, ale len do doby, keď austrálska vláda úplne zakázala vývoz vtákov z jej územia. V súčasnosti zaznamenáva chov amadín Gouldovej výrazné úspechy u prírodne sfarbených vtákov, ako aj masívny rozmach chovu jej farebných mutácií.