amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Samička začne znášku v priebehu 10 - 15 dní (niekedy aj neskoršie v závislosti od chovnej kondície) po spárení. Každý deň, zvyčajne skoro ráno, znesie jedno vajíčko. Amadiny Gouldovej už niekedy aj po znesení druhého vajíčka cez deň zahrievajú znášku, inkubačná doba sa však počíta až od vtedy, keď samička ostane na noc v búdke. Samička zväčša začne inkubáciu po znesení štvrtého vajíčka. Inkubácia trvá 14 až 16 dní, a to v závislosti od dôslednosti zahrievania chovným párom, ako aj od okolitej teploty. Znáška činí 4 - 5 vajíčok, občas 6 či 7. Vajíčka majú hmotnosť od 1.1 po 1.7 g v závislosti od veku samičky, jej genetických dispozícií, veľkosti, ako aj jej celkovej kondície. Veľkosť vajíčok sa pohybuje v rozmeroch: priemer 11 - 14 mm, dĺžka 14 - 18 mm.





Ja používam spôsob, ktorý spočíva v dennom odoberaní vajíčok, ich značení fixou a ukladaní do misky s prosom tak, že vajíčko zastrčím do prosa do 2/3 ostrejším koncom, teda vzduchová bublina je na vrchu vajíčka. Takto uloženú znášku skladujem na tmavom a chladnejšom mieste s teplotou do 18°C. Vajíčka odoberám a označujem na ich tupý koniec poradovým číslom ako boli znesené a číslom páru. Označenie robím centrofixou. Odobraté vajíčka u rodičovského páru nahrádzam umelými alebo náhradnými. Tento spôsob sa mi zdá byť lepší ako ponechávať vajíčka pod rodičmi od znesenia prvého, pretože amadiny Gouldovej už zvyčajne od druhého vajíčka cez deň zahrievajú znášku, aj keď nepravidelne. Takto prichádza k čiastočnému rastu embrya. Ak znáška pozostáva zo 4 až 7 vajíčok, vývoj embryí je postupný a mláďatá by sa liahli s odstupom aj niekoľkých dní, posledné  
cca aj 3 dni po prvom. Tento spôsob postupného odoberania a nahrádzania vajíčok používam vždy. Mláďatá sa tak liahnu v jednom dni a je medzi nimi menšia rivalita o potravu a menšia šanca, že väčšie mláďa ušliape menšie.




Počas sedenia na znáške majú vtáky k dispozícii kúpeľničku. Netreba zabúdať, že amadiny Gouldovej  sú vtáky austrálskeho vnútrozemia, kde je relatívne suchý vzduch a vysoká teplota a tomu by sme mali prispôsobiť aj chovateľské zariadenie. Nepotrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť, dokonca im škodí. Zvyčajne úplne postačí klasická vlhkosť, aká sa nachádza v bytoch. Obsah vodnej pary sa vo vzduchu mení. Napríklad 50%-ná vzdušná vlhkosť znamená, že vzduch v chovateľskom zariadení obsahuje polovičku z maximálneho množstva vodných pár, ktoré je možné dosiahnuť. Maximálny možný obsah vody vo vzduchu vzrastá pri vyššej teplote. Pokiaľ sa však teplota zvýši, ale nepridá sa voda, tak relatívna vlhkosť klesne. Pri liahnutí je ideálna relatívna vlhkosť okolo 40 - 50%, viac nie je potrebné. Vlhkosť si pár udržuje v búdke tým, že sa kúpe počas sedenia na znáške, a takto nahrádzajú mikroklímu v dutinách stromov z ich domoviny.

Vajíčko má v priebehu inkubácie stratiť asi 12 - 15% zo svojej pôvodnej hmotnosti. Ak sa tak nestane, tak to je zvyčajne príliš vysokou vlhkosťou v chovnom zariadení. Vaječné škrupinky majú póry, cez ktoré sa uskutočňuje odpar vody. Množstvo vody, ktoré sa z vajíčka odparí je veľmi dôležité. Je to dané vlhkosťou v chovateľskom zariadení a špeciálne v mikroklíme búdky. Pri vyššej vlhkosti sa bude z vajíčka cez škrupinku odparovať menej vody. Všetky vajíčka majú na oblom konci vzduchovú komôrku, táto sa odparovaním vody zväčšuje. Vzduch v tejto komôrke hrá pri inkubácii veľmi dôležitú úlohu. Mláďa sa ho pri liahnutí po prvý krát nadýchne, čo mu umožňuje pohybovať sa vo vnútri vajíčka  a zaujať tak správnu polohu potrebnú na „vykľuvanie“ sa. Ak je vlhkosť príliš vysoká, z vajíčka sa odparí málo vody a vzduchový priestor tak bude príliš malý a nedostatočný na dobrý pohyb mláďaťa. Ak je mláďa veľké, nedokáže sa dobre pri „kľuvaní“ otáčať a naruší škrupinku len v jednom mieste, čo mu na vyliahnutie nestačí. Veľmi nízka vlhkosť má za následok veľké odparovanie vody a tým aj nízku hmotnosť mláďaťa pred liahnutím. Takéto mláďatá sú často slabé a uhynú zvyčajne vo vajíčku tesne pred liahnutím. Dalo by sa povedať, že mierne nižšia vlhkosť ako je optimálna je lepšia, ako vlhkosť vysoká.
U mňa nameraná strata hmotnosti počas inkubácie u oplodnených vajíčok:
1. po znáške 1.34 g pred liahnutím 1.14 g, to je strata cca 15% pôvodnej hmotnosti vajíčka
2. po znáške 1.41 g pred liahnutím 1.24 g, to je strata cca 12% pôvodnej hmotnosti vajíčka
3. po znáške 1.53 g pred liahnutím 1.35 g, to je strata cca 12% pôvodnej hmotnosti vajíčka


Liahnutie mláďat trvá cca 18 - 24 hod. Mláďa najskôr škrupinku na 1 - 3 miestach jemne naťukne tak, že na nej vznikne „vybúleninka“. Potom akoby sa zdanlivo celé hodiny nič nedeje. Keď mláďa po cca 20 hodinách (je to individuálne) prerazí škrupinku úplne, začne sa vo vajíčku intenzívne otáčať a naťukáva ho po obvode na tupom konci. Vo vajíčku si takto vyťuká štrbinu, ktorá má dĺžku cca 2/3 obvodu vajíčka. Po takomto naťuknutí sa mláďa vo vajíčku vzprieči a vrchnú časť vajíčka vytláča zátylkom tak, že sa spodnou stranou tela zaprie do druhého – špicatého konca vajíčka. Po cca 3 hodinách (vidno na priložených fotografiách) sa mláďa úplne dostane von zo škrupinky.




Pokožka novo narodených mláďat je holá a bledoružová (bledo mäsovej farby). Sfarbenie pokožky však záleží od chovanej mutácie. Pri žltej mutácii je pokožka viditeľne sýto žltá, pri modrej mutácii je dymovo ružová a pri striebornej a bielej je bledo ružová. Tomuto sfarbeniu pokožky zodpovedá aj sfarbenie papíl.


Mláďatá kŕmia obaja rodičia. Hlasné pípanie najmä starších mláďat za potravou je možné počuť niekoľko metrov od hniezda. V siedmom dni života otvárajú oči, perie sa začína objavovať na 11. až 12. deň. Podrobné informácie o hmotnosti mláďat počas ich vývoja, ako i niektoré dôležité skutočnosti nájdete v priloženej tabuľke. Dva krát za deň, ráno a neskoro popoludní, im podávam vaječnú miešaninu v dostatočnom množstve. Rastom mláďat rastie i spotreba potravy, preto je nutné sa ubezpečiť, že rodičom poskytované množstvo potravy stačí. Pred zotmením z klietky odstránim všetky nádobky na vaječnú zmes. Toto opatrenie zabraňuje ráno kŕmeniu mláďat  zvetraným krmivom.  Amadiny Gouldovej nezvyknú zle reagovať na kontrolu hniezda, preto kontrolu mláďat robím minimálne raz za deň za predpokladu, že to nerozruší rodičov. Najlepší čas na kontrolu je neskoro popoludní. Ideálne je, keď sú obaja rodičia mimo búdky. Je to kvôli istote, že niektoré z mláďat neuhynulo. Ich koža musí byť hladká a lesklá. Ich trus by mal byť tuhý, z časti čierny a žltý (v závislosti od druhu jemného krmiva, ktoré im podávam) a z časti biely. Rodičia prestávajú mláďatá zahrievať zhruba na 7. - 11. deň po vyliahnutí. Preto je dôležité, aby v tomto období teplota v chovnom zariadení príliš neklesala. Ideálne je, ak sa pohybuje okolo 25°C. Rast mláďat je zdokumentovaný na priložených fotografiách, kde je zaznamenaný od vyliahnutia až po vyletenie z búdky.




Mláďatá po vyletení na 24. – 26. deň sa veľmi zriedkavo vracajú do hniezda, zdržujú sa spolu na bidielku, často sú po boku rodičov. Úplne samostatnými sa stávajú od 14. až 17. dňa po vyletení. V tomto čase sa rodičia pripravujú na ďalšie hniezdenie. Ak som si istý, že mláďatá sú už úplne samostatné, premiestňujem ich do preletovacej klietky. V preletovacej klietke zostanú až do konca chovnej sezóny, minimálne do úplného preperenia. Pozor však na predčasné odstavenie mláďat.
To má za následok veľký úhyn a ak by aj prežili, pri nedostatku potravy by sa ich vývoj mohol stať problematický, postavy by mohli byť rachitické a neboli by ďalej vhodné do chovu.

V období prvého preperovania bývajú mladé vtáky veľmi chúlostivé a môžeme v chove zaznamenať značné straty. Táto fáza života u amadín Gouldovej je výrazne problematická, ak nie jedna z najťažších. V mojom chove sa snažím úhyn mláďat v tomto období eliminovať na najnižšiu možnú mieru a zatiaľ sa mi to dobre darí. A ako postupujem? V prvom rade teplota v chovnom zariadení by nemala u takýchto mladých jedincov klesať pod 25°C. Aj dočasný pokles tejto teploty môže mať za následok úhyn mladých vtákov, v lepšom prípade zastavia preperovanie a budú v ňom pokračovať až na budúci rok. Podávam krmivo vysokej energetickej hodnoty, ako je vaječná miešanina a naklíčené zrno, k dispozícii majú stále tiež klasy senegalského prosa a v suchom mixe semien je vo veľkej miere zastúpená lesknica pre svoj vysoký obsah bielkovín. V tomto období je dôležité, aby mali mladé vtáky dostatok minerálov vo forme kvalitného gritu, sépiových kostí, vaječných škrupín (pozor, dokonale sterilizovaných) a vitamínov na výmenu peria. Obdobie prvého preperovania je energeticky a stresovo veľmi náročné, a preto je potrebné vtákom vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky. Môžeme tiež podávať vitamíny, a to najmä A a D, ja ale skôr podávam komplexnejší zdroj vitamínov, a to zvyčajne PROMOTOR L. Čo sa však týka vitamínov, pravidlo hovorí: „Radšej menej, ako viac“. Syntetickými vitamínmi sa dá ľahko predávkovať. Lepšie je podávať prahové či dokonca mierne podprahové množstvo, ako ich predávkovať. V nijakom prípade v takomto období nie je dobré mladé vtáky premiestňovať do iného prostredia či ich dokonca predávať inému chovateľovi, ktorý má iné podmienky, inú potravu, inú vlhkosť vzduchu, atď.


Chovateľ nemôže mať úplný prehľad o svojom chove bez záznamov, najmä ak chová väčší počet párov. Záznamy pomáhajú sledovať, aké vtáky sú v chove, koľko sa vyliahlo mláďat, koľko párov odchovávalo, koľko z nich uhynulo, aké choroby spôsobili uhynutie, atď. Tieto informácie by sa ťažko pamätali. Ja si vediem pre každý pár evidenciu, kde zapisujem:
- presný popis zostaveného páru, vrátane čísiel krúžkov
- kedy bol pár zaradený do chovu
- kedy som pozoroval párenie (nie vždy je to spoľahlivé)
- kedy zniesli prvé vajíčko a ďalšie vajíčka
- po cca 5 dňoch zahrievania znášky zapisujem, ktoré vajíčka boli alebo neboli oplodnené
- kedy je predpokladaná doba liahnutia
- kedy bolo skutočné liahnutie, koľko mláďat, a z ktorých vajíčok sa vyliahlo
- či rodičia dobre mláďatá kŕmia
- krúžkovanie vrátane čísla krúžkov a ich farby (mláďatá krúžkujem zvyčajne na 6. – 7. deň)
- opustenie búdky mláďatami
- odstavenie mláďat


Krúžkujem krúžkami priemeru Ø 2.8 mm. Krúžkovanie prebieha nasledovne: z búdky sa vyberajú mláďatá veľmi opatrne po jednom. Najlepšie vtedy, keď rodičia sami opustili búdku a tento okamih vystihneme. Mláďa opatrne zoberieme do ľavej ruky, palcom a ukazovákom mu pridržíme predné
3 prsty v spriamenej polohe a začneme navliekať krúžok (krok 1). Krúžok opatrne miernym pootáčaním naťahujeme až na kĺb beháka s tým, že dbáme na to, aby zadný prst bol vyrovnaný
(krok 2). Pokračujeme v navliekaní krúžku cez zadný prst až po pazúrik (krok 3). Zadný prst vytiahneme spod navlečeného krúžku a spätným  jemným ťahom skúsime či krúžok nie je príliš veľký a mláďaťu nespadne po vložení do búdky. Na druhý deň sa presvedčíme či mláďatám krúžky nespadli, alebo či ich nemajú navlečené na kĺbe beháka ani že pod nimi nemajú zadný prst. Toto by mohlo v budúcnosti viesť k trvalému poškodeniu nohy. Používam hliníkové eloxované krúžky. Ak je to možné, tak u každého páru používam inú farbu značiacich – výmenných krúžkov, ktorými je potom okrúžkované aj ich potomstvo pre lepšiu prehľadnosť. Trvalé krúžky majú farbu podľa medzinárodného štandardu. Celú evidenciu si vediem v zošite a mám tak dobrý prehľad, aká je úspešnosť chovu a harmonizácia jednotlivých párov.


Na trhu je v súčasnosti už aj viacero programov na vedenie záznamov chovu cez počítač. Dajú sa v nich sledovať percentá príbuzenskej plemenitby, vyhľadávanie línií po rodičoch, vedenie samostatných kariet na jednotlivých vtákov s následným vystavením rodokmeňa a inými funkciami. Je možné takýto software odporučiť.