amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Výber partnerov nie je len výberom vhodného adepta opačného pohlavia. Výber partnerov by sme mali robiť uvážene s prihliadnutím na genetické dispozície rodičov, na ich nepríbuznosť a pri chove farebných mutácií by mal každý chovateľ brať ohľad na fenotyp, ako i genotyp rodičov. Práve to, ako sfarbené bude potomstvo, určuje genotyp rodičovského páru. Najmä pri chove farebných mutácií pokladám klietkový párový chov za najvhodnejšiu formu chovu.

































Amandiny Gouldovej by sa mali zaraďovať do chovu až vo veku jedného roka.  Podľa mojich skúseností postačuje, ak je samček starý 9 mesiacov a samička 9 – 12 mesiacov. U nás sa zvyčajne za optimálny začiatok sezóny považuje október až november s koncom zhruba v marci, teda sa viac či menej kryje s obdobím hniezdenia vtákov v prírode. Poznám však aj chovy, kde prebieha chovná sezóna v lete, teda v otočenom režime ako u vtákov v prírode, i keď nie otočenom v zmysle ročného obdobia, ale v zmysle kalendárneho roku. Mne sa však letná chovná sezóna neosvedčila, i keď nechávam niektoré páry hniezdiť aj v tomto období. Zimná sezóna (prekrývajúca sa viac-menej s obdobím hniezdenia v biotopoch) sa mi osvedčila oveľa lepšie.


Vybrané vtáky umiestnime do klietky alebo voliéry podľa výberu (o druhoch chovných zariadení píšem v špeciálnej kapitole). Po umiestnení vtákov do chovnej klietky začne samček dvoriť samičke a páriť sa. Tokanie sa uskutočňuje na bidlách. Samec sedí oproti samici a natiahnutím celého tela ukazuje celú svoju farebnú krásu, pričom našuchorí perie najmä na zadnej časti hlavy a perie naspodku tela postaví tak, že fialové prsia ešte viac vyniknú. Chvost obracia k samici tak, aby sa modrá kostrč stala viditeľnou. Samec sa ukláňa pred samicou a dotýka sa bidla hrotom zobáka. Potom nasleduje v tejto póze najskôr rýchle trasenie hlavy smerom nabok a - teraz už vo vzpriamenej polohe - pomalé otáčanie hlavy sem i tam, pričom vták teraz spieva so zatvoreným zobákom skloneným na prsia. Počas spevu predvádzajú samčekovia tokavý tanec tým, že vyskakujú na bidielku do výšky niekoľko milimetrov. Ak samičke samček vyhovuje a je pripravená na párenie, prehne sa skoro do vodorovnej polohy, rýchlo vibruje chvostíkom a vykonáva podobné trasenie hlavy ako samček. Celým telom vibruje a potom obráti chvost smerom k samčekovi.  Zvyčajne musí samček opakovať svoje tokanie, kým samička prejaví pripravenosť na párenie. Občas po takomto tokaní nastáva párenie priamo na bidielku, je to však skôr zriedkavosť. Párenie obvykle nastáva v hniezdnej búdke. Po poskytnutí  hniezdnej búdky, najmä ak je pár v dokonalom toku, v priebehu niekoľkých minút samček vykoná „obhliadku“ búdky bez toho, aby tam vstúpil. Po ňom do búdky  nakukne samička. Ak sa jej pozdáva, tak si ju obzrie dôkladnejšie. Následne samček nosí hniezdny materiál, buduje hniezdo a samička ho pozoruje. Keď je hniezdo hotové, ale občas aj počas jeho stavby, samička aktívne zasahuje a začne ho  upravovať. Samček jej nosí ďalšie seno a ďalšie úpravy zvyčajne robia spolu. Ak samička neprejaví o búdku záujem, zvyčajne o ňu hneď stratí záujem aj samček.



Musíme si uvedomiť, že amadiny Gouldovej v prírode hniezdia v dutinách stromov, v ktorých je relatívna tma, majú zvyčajne dlhšiu vstupnú chodbičku, sú priestranné a zvyčajne sa v nich dobre udržiava optimálna mikroklíma. Z týchto poznatkov by sme mali vychádzať aj v chovoch v zajatí a hniezdne búdky prispôsobiť tak, aby čo najviac pripomínali ich prirodzené hniezdiská.
Na stavbu hniezda (výstelku búdky) používam sisal, kokosové vlákno, prípadne jemné, dobre usušené seno. Pri sene sa mi však stávalo, že začalo plesnivieť, najmä pokiaľ bolo v búdke veľa mláďat. V poslednom čase používam už len sisal a kokosové vlákno, ktoré v spojitosti s typom búdok, ktoré používam, dávajú veľmi dobré výsledky. Amadiny Gouldovej zvyčajne postavia krásne hniezdo v búdke a vypletú ňou celé vnútro. Nemusí to však byť u každého páru rovnaké, niektoré páry len provizórne vystelú búdku. Do búdky pred zavesením dávam  hniezdny materiál a vyformujem ho provizórne tak, aby bola priehlbina v strede hniezdnej časti búdky. Ďalší hniezdny materiál poskytujem páru na rošte klietky. Nie je však potrebné ho dávať veľa, po niekoľkých dňoch, ak sa mi už zdá, že pár dokončil stavbu hniezdnej dutiny, hniezdny materiál z klietky odstránim. Neprichádza tak k „zaneseniu“ znášky  a samček nevyvíja zbytočnú aktivitu s hniezdnym materiálom, ktorou by najmä počas inkubácie rušil samičku. Po ukončení stavby hniezdnej dutiny – vystlaní búdky do tvaru, ktorý páru vyhovuje - v búdke na hniezdenie pár trávi spolu veľa času. Z búdky sa ozývajú jemné zvuky, ktoré sú spojené s udomácňovaním sa a párením.


















U nás sa zvyčajne za optimálny začiatok sezóny považuje október až november s koncom zhruba v marci, teda sa viac či menej kryje s obdobím hniezdenia vtákov v prírode. Ako som už uviedol, mne sa letná chovná sezóna neosvedčila, i keď nechávam niektoré páry hniezdiť aj v tomto období. Zimná sezóna (prekrývajúca sa viac-menej s obdobím hniezdenia v biotopoch) sa mi osvedčila oveľa lepšie. Pri dnešných podmienkach techniky nie je problém vtákom v zime predĺžiť deň, a keďže sa v tomto období kúri, tak je i teplota a vlhkosť v stabilnom režime. V lete však také stabilné podmienky nie sú a výkyvy sú oveľa výraznejšie najmä v posledných rokoch. Ani jedna chovná sezóna, ktorú som robil v lete, nebola taká dobrá a bezproblémová, ako zimné chovné sezóny. Najmä samičky počas znášky sú na veľké výkyvy teplôt zvlášť citlivé. Je však možné, že iní chovatelia majú opačnú skúsenosť ako ja. Pri zimnej chovnej sezóne sa mi asi najviac páči, že vtáky intenzívne preperujú počas teplejších letných mesiacoch a dlhých dňoch. Okrem toho nie je dobré, ak je počas hniezdenia relatívna vlhkosť vzduchu nad 55 %, čo sa v lete dá dosiahnuť len ťažko, naopak, v zime pri vykurovaní klesá aj na 40 % a vtáky sú tak menej ohrozené roztočovými nákazami a dýchacími problémami.


Čo by sa asi stalo, keby sme amadiny Gouldovej chovali vo voľnej prírode po období dažďov a v čase, keď sú semená tráv v mliečnej zrelosti? Odpoveď je jednoduchá: spustí sa u nich rozmnožovací mechanizmus. U samčekov nastane zvýšená tvorba testosterónov, ktoré doteraz boli pasívne a málopočetné. U samičiek prríde k ovulácii, keď sa dostanú do chovných podmienok. V zajatí spustíme ich chovný inštinkt podávaním krmiva  bohatého na proteíny, ako sú čerstvá vaječná miešanina, naklíčené semená alebo semená tráv v mliečnej či voskovej zrelosti, a poskytnutím  miesta na hniezdenie (búdky).

































Stravu bohatú na proteíny začínam podávať cca 4 týždne pred  plánovanou chovnou sezónou. Po kompletnom ukončení znášky, ktorá pozostáva z 5 - 8 vajíčok,  prestávam kŕmiť čerstvou vaječnou miešaninou. Takáto potrava by mohla pár zbytočne stimulovať k ďalšej znáške alebo by mohla spôsobiť agresivitu samčeka. Mohlo by prísť aj k zanechaniu znášky. Vaječnú miešaninu používam pred obdobím párenia na stimuláciu k znáške, ale je potrebné voliť také množstvo, aby neprišlo k pretučneniu vtákov, a to najmä samčekov. Tučnota, najmä u samčekov, by mohla mať za následok neoplodnenosť vajíčok a častokrát vedie i k strate záujmu o hniezdenie. Čerstvou vaječnou miešaninou začínam  kŕmiť znova najskôr deň  či dva dni pred plánovaným liahnutím mláďat. Do vyliahnutia mláďat stačí podávať len menšie množstvo, viac čerstvej vaječnej miešaniny predkladám páru až po vyliahnutí mláďat. Je potrebné si uvedomiť, že nie každý pár je ochotný prijímať čerstvú vaječnú miešaninu. I v mojom chove sú vtáky, ktoré ju neprijímajú a to paradoxne pri odchove mláďat, pri preperovaní alebo v mimochovnej sezóne ňou nepohrdnú.





V kŕmitkach, ktoré sú zavesené z vonku mriežky, vtákom podávam priemyselnú vaječnú zmes, ktorú majú k dispozícii počas celého roka. Neprichádza tak k radikálnej zmene stravovacích návykov, čo by mohlo u vtákov spôsobiť stres alebo i zažívacie problémy. Vo svojom chove používam zmes CéDé Premium Eggfood, ktorú obohacujem o sušené morské ráčiky.


Počas znášky majú sústavne k dispozícii grit, sterilizované vaječné škrupiny zbavené vnútornej blany, clay block – íl, ako i drevné uhlie vyrábané špeciálne pre vtáky. Minerálne látky sú pre znášajúce samičky dôležité. Prakticky nikdy však nevolím podávanie minerálnych látok do pitnej vody. Takéto podávanie skôr naruší metabolizmus vápnika a paradoxne tak prichádza často k zhoršeniu ako k zlepšeniu kvality škrupiny vajíčka. Minerálne látky sú k dispozícii len v tuhej forme a vtáky si majú možnosť samostatne regulovať ich príjem. Používam grit a to aj s kúskami drvených lastúr od viacerých výrobcov. Ako základ by som však vyzdvihol podávanie vaječných škrupín a sépiovej kosti, a to ako v celku zavesenej na mriežke, tak i postrúhanej do gritu.


 
Vtáky, a to najmä hniezdiace páry, či samičky počas znášky musia mať vždy k dispozícii dostatok suchých  semien – teda kŕmim ad libitum (k dispozícii je vždy viac krmiva, ako vtáky za deň spotrebujú). Po  rôznom skúšaní a kombinovaní domácich zmesiek som už pred niekoľkými rokmi prešiel na priemyselne vyrábanú zmes DELI NATURE 84 – pre austrálske exoty, ktorú ešte o 30 % jej hmotnosti obohacujem o lesknicu. Táto zmes vtákom vyhovuje, i keď jej čistota v poslednom čase akoby bola horšia. Občas podávam naklíčené zrno alebo namočené, ale pri dodržaní správneho postupu (v špeciálnej kapitole). V posledných rokoch sa však naklíčenému zrnu skôr vyhýbam, lebo jeho efekt nebol taký, ako by som očakával a riziko premnoženia kvasiniek, či plesní je vysoké. Ak je možnosť, tak vtákom podávam klasy senegalského prosa, a to najmä vo voskovej zrelosti. Tu nehrozí riziko premnoženia baktérií, teda za predpokladu, že klasy sú čerstvé. Klasy prosa je možné aj zamraziť, je potrebné však dodržať postup pri zamrazovaní, ktorý odporúča výrobca mrazničiek.



Počas chovnej sezóny je potrebné, aby bola v chovnom zariadení dostatočne vysoká teplota. Najmä samičky sú pri znáške na teplotu dosť citlivé. Odporúčal by som dodržať aspoň 24° C. Pri takejto teplote samičky zvyčajne problém so znáškou nemajú. Nehovorím teda o teplote prežitia vtákov ako takých, ale o teplote, pri ktorej sa chovné vtáky musia cítiť komfortne a najmä samičkám musí byť dostačujúca. Doteraz som nemal problém s tým, že by prišlo k zadržaniu vajíčka (pri dodržaní dostatočnej teploty v chovnom zariadení a to najmenej 24° C).
Amadiny Gouldovej pochádzajú zo subtropického až tropického pásma, kde je relatívna vlhkosť vzduchu nízka. V chovoch v zajatí preto často trpia kvasinkovými či plesňovými ochoreniami, a to ako dýchacieho, tak i tráviaceho traktu. V chovnom zariadení by sme teda mali udržiavať relatívnu vzdušnú vlhkosť pod 60%. Mláďatám na vyliahnutie takáto vlhkosť postačuje a v prípade nutnosti je možné chovnému páru poskytnúť kúpeľničku. Po kúpaní sa v búdke udržuje vhodná mikroklíma, ktorú si vtáky sami regulujú.


Amadiny Gouldovej nekŕmia mláďatá hneď po vyliahnutí, je potrebný čas niekoľko hodín, aby sa vstrebal vaječný žĺtok, ktorý má mláďa ako zásobu z vajíčka. Keby nezačali rodičia kŕmiť do 24 hodín po vyliahnutí, tak je zvyčajne už problém a treba hľadať iné riešenie (kapitola o náhradných rodičoch). Problém vyhadzovania mláďat z búdok je relatívne častý v chovoch amadín Gouldovej, avšak je potrebné nájsť príčinu tohto javu. Prakticky nič sa nedeje bez príčiny a zvyčajne ak ju odstránime, tak je po probléme. Aj u mňa sa občas stalo, že osvedčený pár vyhodil mláďatá z búdky. Keď som sa však nad tým zamyslel, vždy to malo svoju príčinu. V poslednom čase, a to najmä odvtedy, čo používam typ búdok v tvare L (samostatná kapitola), som sa s problémom vyhodených mláďat nestretol. Neviem, možno je to len náhoda, no je pravdepodobné, že konštrukcia búdky je taká, že vtákom poskytuje dostatočný kľud, a teda minimalizáciu stresu, a keďže je v búdke aj vstupná chodbička a hniezdna dutina je až za ňou, majú vtáky značne sťažené vyhodenie mláďat z búdky, oproti klasickým polootvoreným búdkam, ktoré som používal predtým. S názorom, že vtáky vyhadzujú mláďatá preto, že boli odchované pod pestúnkami, musím nesúhlasiť. Polovica mojich chovných párov je odchovaná pod pestúnkami a mláďatá nevyhadzujú. Ak však boli namnožené vtáky od páru, ktorý geneticky stratil schopnosť odchovávať vlastné mláďatá, tak je možné, že takéto potomstvo túto vlastnosť zdedilo. Potom je ale jedno či boli vtáky odchované pod pestúnkami japonskými alebo pod iným párom amadín Gouldovej. Dôležité je to, či pôvodný chovný pár bol schopný svoje mláďatá vychovať. Možné príčiny vyhadzovania a nekŕmenia mláďat sú:
-    neharmonizujúci chovný pár,
-    veľmi mladé vtáky zaradené do chovu (dobrá kombinácia je starší samček a mladšia samička),
-    nevhodné kŕmenie (príliš bohatá potrava na proteíny vo veľkom množstve alebo úplný opak tohto stavu),
-    stres v chovnom zariadení (hluk, vyrušovanie sa párov navzájom, príliš nízka alebo príliš vysoká teplota, veľmi vysoká relatívna vlhkosť vzduchu,...),
-    nevhodná hniezdna búdka či hniezdny materiál,
-    príliš krátky alebo veľmi dlhý deň (menej ako 10 hodín a viac ako 16 hodín),
-    chovný pár, ktorý geneticky nie je schopný vychovať mláďatá (strata rodičovského pudu, i keď hniezdny pud zostal), takéto vtáky odporúčam ihneď vyradiť s chovného programu,
-    ochorenie či úhyn jedného z rodičov,
-    napadnutie parazitmi či prítomnosťou nejakého ochorenia.

Príčin môže byť samozrejme viac, je na každom chovateľovi, aby hľadal možný problém a snažil sa ho odstrániť.

 
Nie som zástancom podávania syntetických vitamínov či doplnkov potravy, ale spomeniem len tie, ktoré poznám z vlastnej skúsenosti. Aj keby sme vtákom poskytovali hocijakú pestrú potravu, vždy sa môže nájsť zložka, ktorá v nej chýba, a ktorá by mohla spôsobiť nezdravý vývoj jedinca. U vitamínov by som upozornil na to, že je lepšie ich skôr poddávkovať ako predávkovať.

VIGOSINE Už asi piaty rok podávam pri začiatku chovnej sezóny a aj pri odchove mláďat prípravok VIGOSINE s účinnou látkou karnitin. Dávkovanie 1-2 ml/1l pitnej vody po dobu 5 dní počas mesiaca. Pri odchove mláďat počas prvých 12 dní 2 kvapky do štandardnej napájačky. Je to prirodzená kombinácia z rastlinných výťažkov  upravujúca hlavné metabolické funkcie. Zlepšuje využitie zdrojov energie bunkami a napomáha rastu. Mám s týmto prípravkom dobré skúsenosti, mláďatá lepšie rastú a sú menej náchylné na stres a choroby. Je možné ho v originálnom balení zakúpiť u veterinárov. Cena 1l balenia je cca 15 ,- €

COMPLEJO B je prípravok, ktorého zloženie je skutočným komplexom vitamínov skupiny B vrátane vitamínu B15, ktorého význam spočíva vo funkcii transmetylačnej, a je tiež ochranným faktorom tkanivového dýchania. Vitamíny obsiahnuté v complejo B zasahujú v takom množstve funkcií vo zvieracej fyziológii, že len ťažko môžeme nájsť orgánovú funkciu, ktorá nevyžaduje niektorý z týchto vitamínov. U vtákov má vplyv na zlepšenie reprodukčných ukazovateľov, zlepšuje parametre znášky. Dávkovanie 2 ml/1l pitnej vody. Ja tento prípravok miešam do pitnej vody spolu s prípravkom VIGOSINE a táto kombinácia sa mi osvedčila ako “životabudič“. Vtáky majú na tieto prípravky pozitívnu reakciu v zmysle celkovej kondície, skorého nástupu do chovnej kondície a dobrého preperovania. Dá sa zakúpiť u veterinárnych lekárov, cena cca 25,-€ za 1l.

PROMOTOR Prípravok obsahuje všetky základné vitamíny a aminokyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Obsahuje všetky vitamíny a aminokyseliny rozpustné vo vode. Lieči  nedostatky a poruchy vo výžive, obdobie stresu, uľahčuje preperovanie, zlepšenie znášky, plodnosti a životaschopnosti mláďat. Je vhodný pri podvýžive a rekonvalescencii, najmä po podávaní antibiotík, zlepšuje plodnosť a konverziu - využitie živín v období reprodukcie. Dávkovanie, ktoré používam 1-2 ml/1 l pitnej vody po dobu 5 dní v mesiaci. Nikdy ho nepodávam kŕmiacim rodičom. Po prvýkrát ho podávam až osamostatneným mláďatám. Je možné ho zakúpiť v originálnom balení u veterinárnych lekárov, cena cca 15,-€ /1l.

Pri všetkých týchto prípravkoch by som odporúčal dodržiavať zásadu, podľa ktorej sa aj ja riadim: prípravky miešať do pitnej vody vždy ráno, večer vyliať, napájačky vypláchnuť a ráno podať čerstvý roztok.



Asi každý chovateľ amadín Gouldovej sa už stretol s roztočmi vo vzdušných vakoch, a to aj pri odchove mláďat.  Aj keď si myslíme, že máme celý chov preliečený, práve pri odchove mláďat – obdobie stresu - môže prísť k rozšíreniu roztočov sternostoma tracheacolum. Ak máme vhodný prípravok je lepšie ho použiť, ako prísť o mláďatá.

S76 - antiparazitikum Tento prípravok vo svojom chove používam už cca 4 roky a som s ním maximálne spokojný. Prípravok S76 je určený pre vtáky v ich hocijakom životnom cykle. Je teda možné ho podávať aj kŕmiacim rodičom za predpokladu správneho dávkovania.  Jeho aplikácia je veľmi pohodlná pre chovateľa a v podstate nestresová pre vtáky. Prípravok S76 je podávaný do pitnej vody v koncentrácii - 2,5 ml prípravku S76/1 liter pitnej vody. Prípravok je vo vode aktívny len 7–8 hodín. V krvnom obehu vtákov sa drží 24–48 hodín po podaní. Preto je potrebná aplikácia 2 dní v týždni po dobu troch po sebe idúcich týždňov, čím sa zabezpečí likvidácia celého životného cyklu roztočov. Spomenutý prípravok likviduje roztoče, oblé červy, ako aj vonkajšie parazity. Nie je účinný na pásomnice. Nemá teda vplyv na dospelé vtáky, mláďatá, ani na vajíčka – oplodnenosť. Samozrejme, pri dodržaní predpísanej koncentrácie!


Tu by som ešte chcel spomenúť problém, ktorý sa v chovoch amadín Gouldovej vyskytuje pomerne často, a na ktorý veľa chovateľov zabúda či ho zámerne ignoruje. Je to problém inbreeding-u. Čo je to? Je to vlastne príbuzenská nebezpečná plemenitba, najmä ak sa opakuje v rámci niekoľkých generácií (párenie), pri ktorom je veľké riziko degenerácií, ktoré sa môžu objaviť už vo fenotype daného jedinca, alebo čo je ešte horšie a pravdepodobnejšie,  budú zakódované do jeho genotypu.   V neskoršom použití takéhoto vtáčika v chove je vysoká dispozícia na produkciu poškodených jedincov. Vidieť to už aj teraz, veľa vtákov sa predáva vo veľkosti, ktorá nevyhovuje štandardu, majú slabé a riedke operenie, zdeformované zobáky a ich reprodukčná schopnosť klesá. Veľmi by som týmto chcel apelovať na chovateľov, aby sa príbuzenskému páreniu vyhýbali, aby dbali na prísun nepríbuzných vtákov do chovov a udržiavali tak rozmanitú genetickú základňu - genodiverzita. Viem, že to nie je jednoduché, veľa chovov amadin Gouldovej v bývalom Československu bolo úplne prepletených a možnosť zakúpenia nepríbuzných vtákov bola malá. Teraz sú však možnosti lepšie, aj keď si uvedomujem, že finančne náročné. Dať za hranicami za  prírodne sfarbeného vtáka cca 40 euro sa môže zdať veľa, ale  v dobrom sa to odzrkadlí na kvalite chovu.


Chyby v chove je najčastejšie možné pripísať na vrub neharmonizujúcim párom za predpokladu, že vtáky sú v chovnej kondícii. Amadiny Gouldovej, ktoré nie sú 100% zdravé, nedosiahnu chovnú kondíciu. Disharmónia, neznášanlivosť sa menej vyskytuje v skupinových chovoch vo voliérach, pretože si vtáky zvolia partnerov podľa vlastného výberu. V klietkovom chove (párovom) však treba brať ohľad na harmonizáciu párov, a pokiaľ sa vtáky neznášajú, je nutné pristúpiť k výmene niektorého z partnerov.
Ak aj po niekoľkých dňoch po zostavení páru neprestanú vtáky s prejavmi agresie alebo nezáujmu (sedia na bidielku oddelene, neprichádza k toku, nemajú záujem o hniezdnu búdku,...), tým je potrebné ich od seba oddeliť a prideliť ich k iným partnerom.