amadina Gouldovej - rozšírenie v prírode

amadina Gouldovej - rozšírenie v prírode

RSS

amadina Gouldovej - život vo volnej prírode

Rozšírenie

Vo voľnej prírode obývajú tieto vtáky severnú časť Austrálskeho kontinentu, ich rozšírenie na juh je zhruba po 19. stupeň jz. š. Pre prežitie populácie je dôležité množstvo krajinných prvkov, ako sú napr. rozľahlé územia kamenných pahorkov s hustým podrastom pôvodných tráv charakteristických pre ich prirodzené biotopy v období hniezdenia. Ráz krajiny, okrem prírodných bariér ako sú rieky a potoky, zabraňuje rozšíreniu požiarov, a tak sa redukuje ich negatívny dopad na dostupnosť krmiva – semien tráv. Trávnaté porasty zalesnených území v areály rozšírenia amadín Gouldovej poskytujú zdroj potravy v čase nedostatku semien a rovnako aj po celé obdobie dažďov. Krajina, ktorú obývajú, je málo osídlená. Sú to zväčša svetlé eukalyptové savany. Vyhýbajú sa hustým lesom a nežijú ani v tropickom pralese Yorského polostrova.

Charakter biotopu

Teploty v areály ich rozšírenia prekračujú 40° C a aj v období dažďov sa pohybujú nad hranicou 30° C. Amadiny Gouldovej sa výborne cítia pri takýchto vysokých teplotách. Nočné teploty kolíšu, ale málokedy klesajú pod 20° C. V južnejších častiach ich biotopu, kde je teplota nižšia ako v severných, je priemerne 22° C. Vysoké teploty sú príčinou toho, že vyhľadáva biotopy so zdrojom vody.

Druhové charakteristiky

Pije saním, pomerne dosť veľké množstvo vody v pomere ku svojej hmotnosti. Amadiny Gouldovej potrebujú piť každý deň, takže prístupné vodné zdroje sú nutnosťou. Vhodné sú plytké napájadlá chránené pred predátormi. Vyhýba sa ľudským obydliam, vtáky sú veľmi spoločenské a tvoria kolónie.

Amadiny Gouldovej prijímajú jednostrannejšiu potravu v porovnaní s inými druhmi vtáctva živiaceho sa semenami. Vyhľadávajú semená ročných tráv (napr. Sorghum spp, Vacoparis spp, ohnivé trávy – Schizachyrium spp atď.), ktoré sú dostupné z veľkej časti počas preperovania a sú kvalitnejším zdrojom živín ako trvalé traviny, ako napríklad tráva kakadu a tráva Spinifex na začiatku obdobia dažďov.

Prítomnosť veľkého množstva gumovníkov v týchto oblastiach – obľúbený lososí gumovník alebo severnejšie rastúce biele gumovníky - je dôležitým predpokladom pre dostupnosť hniezdnych dutín. Hniezda si stavajú najmä v dutinách po papagájoch, zväčša po andulkách alebo po iných vtákoch hniezdiacich v dutinách. Občas je možné pozorovať aj hniezda postavené vo vysokej tráve či nízkych, hustých kroch. Vzhľadom na ich veľký sociálny pud a pri nedostatku hniezd je možné pozorovať aj viac párov, ako obývajú jednu hniezdnu dutinu a úspešne tam vyvádzajú mláďatá. Pre voľne žijúcu populáciu amadín Gouldovej začína obdobie hniezdenia v neskorom období dažďov (marec a apríl), keď prvé kvapky vlahy stimulujú klíčenie tráv (Sorghum spp), ktoré predstavujú vysoko výživnú potravu. V tomto čase nastáva uvoľňovanie pohlavných hormónov, čo naštartuje párenie a vtáky začnú hľadať hniezdne dutiny. Začiatok a dĺžka ich pohlavnej aktivity sa prekrýva s dobou dostupnosti kvalitných zdrojov potravy v rámci ich prirodzeného prostredia. Nasledujúce výdatné obdobie dažďov, ktoré prináša bohatú úrodu semien z miestnych druhov tráv, poskytuje osamostatneným mláďatám v čase, ktorý ešte ostáva do obdobia preperovania, spoľahlivý zdroj potravy.

Zrážkový úhrn a dĺžka obdobia dažďov sa každým rokom líši, takže u amadín Gouldovej evidujeme aj sezónne tzv. oportunistické (prispôsobené daným podmienkam) hniezdenia. V suchom roku je dĺžka doby hniezdenia kratšia, spočíva v jednom - max 2 hniezdeniach. V priaznivom roku s množstvom zrážok, a teda aj dostatkom potravy sa môže predĺžiť, čo znamená až tri znášky počas sezóny hniezdenia. V areály rozšírenia divožijúcej populácie sú v dobe hniezdenia nočné teploty v priemere okolo 19° C a denné teploty cca 33° C.

Preperovanie - druhové špecifikum

V prírode bolo občas pozorované veľmi skoré dospievanie mladých jedincov. Za optimálnych podmienok 2 mesačné mláďatá môžu prerušiť preperovanie a zahniezdiť. Opak nastáva za prítomnosti vysokého stresu. Predpokladá sa, že kritické obdobie fyziologického stresu u voľne žijúcej populácie nastane na konci obdobia sucha a začiatkom sezóny dažďov, keďže v období sucha zásoby potravy môžu byť veľmi obmedzené.

Zdá sa, že rýchle preperovanie je dôsledkom evolučnej adaptácie na nepredvídateľnú klímu a na charakter prostredia tropických lesov, keď preperovanie krídiel musí byť ukončené pred príchodom nepriaznivého počasia. Je potrebné, aby preperovanie prebehlo rýchlo, a aby vtáky mali dostatok času presunúť sa na miesta s dostatkom potravy. Ak však nastanú nečakané udalosti, ako je chladné počasie alebo nedostatok potravy, je lepšie, ak preperovanie zastavia a ostanú v perí nedospelých jedincov, ktoré im poskytuje lepšie podmienky na let, ako nedorastené perie. Takže vplyv prostredia zohráva významný faktor v procese preperovania. V dobe preperovania sú nočné teploty cca 19° C. Na začiatku preperovania, kedy ešte nie je preperovanie intenzívne sú okolo 15° C, ale stúpajú. V čase intenzívneho preperovania sa pohybujú teploty nad 20° C a denné teploty sú v tomto období v priemere 35° C.

Rýchle preperovanie – vplyv na voľne žijúcu populáciu

Z výskumu Miltona Lewisa vyplýva, že skoré ukončenie preperovania na krídlach sa javí ako dôležitý fakt, ktorý je podmienkou pre migráciu na začiatku obdobia dažďov, kedy intenzívne dažde robia hľadanie potravy ešte náročnejším. Výskumní pracovníci zaznamenali u amadiny Gouldovej schopnosť rýchleho preperovania, čo je veľmi pozoruhodná vlastnosť. Milton Lewis (2001) zaznamenal u dospelých jedincov a u mláďat preperovanie od septembra do novembra, väčšina letiek na krídlach bola vymenená v priebehu októbra a celé preperovanie bolo dokončené do polovice decembra. Tidemann a Woinarski (1994) zaznamenali, že preperovanie krídiel končí novembrom.

Stav divo žijúcej populácie

V posledných desaťročiach bol zaznamenaný výrazný pokles divo žijúcej populácie. Amadiny Gouldovej boli zapísané ako ohrozený druh v roku 1988, keď ich počet vo voľnej prírode viac ako dve desaťročia rapídne klesal. Ako dôsledok tohto zistenia úrady Severného Teritória iniciovali vedecký výskum zameraný na zistenie príčin tohto poklesu populácie. V západnej Austrálii v Queenslande a v Severnom Teritóriu sú teraz amadiny Gouldovej považované za vzácny a ohrozený druh. V roku 2000 predpokladaný počet divokej populácie bol 2500 hniezdiacich vtákov s evidentne klesajúcim trendom. Výskum sa spočiatku zameriaval na zdokumentovanie biológie chovu, populačných trendov, na faktor chorôb a vplyv požiarov na zdroje potravy. Táto práca ukázala, že amadiny Gouldovej obmedzili svoju potravu len na semená tráv, a že kľúčové druhy tráv v období dažďov boli nerovnomerne rozložené. Požiare, spásanie tráv a množstvo zrážok poznateľne ovplyvnili produkciu semien týchto tráv. Novší výskum preveril správanie sa amadín Gouldovej pri hľadaní potravy a vplyv agresívneho správania červenohlavých vtákov na rozširovanie populácie.

Možné príčiny poklesu divo žijúcej populácie

Za posledných viac ako 40 rokov bolo prezentovaných niekoľko možných príčin poklesu kusov voľne žijúcej populácie:

Odchyt na komerčné účely (predaj na chovateľské účely). Takmer 3 dekády od 1960 – 1988 trval obrovský odchyt do pascí a tisíce amadín Gouldovej boli určené na chovateľské účely. Hoci odchyt mal v tom období významný dopad na počet amadín Gouldovej v prírodnej populácii, ich počet sa mohol upraviť v nasledujúcom dvadsaťročí vďaka ich schopnosti pomerne rýchlo sa rozmnožovať. Nestalo sa tak a v súčasnosti sú počty vo zvyšnej populácii stabilné, no ostávajú stále na nízkej úrovni. V súčasnosti vo voľnej prírode odhadom zostalo 2500 vtákov.

Zmena technológie vypaľovania tráv má vážny dopad na rast druhov tráv, ktorých semená amadiny Gouldovej využívajú ako svoju potravu. Predpokladá sa, že je to jeden z najdôležitejších dôsledkov toho, prečo sa počty amadiny Gouldovej neupravili, aj keď od roku 1988 je odchyt na komerčné účely ilegálny. Ukazuje sa, že zmena pôvodných praktík vypaľovania trávnych porastov za posledných štyridsať rokov nesie zodpovednosť za zničenie alebo úbytok podstatnej časti trávnatých plôch, ktoré poskytujú voľne žijúcej populácii spoľahlivý zdroj potravy. K zániku znalostí tradičných techník vypaľovania došlo keď dobytčie farmy prestali zamestnávať domorodcov, pretože podľa právnych predpisov od roku 1966 domorodci mali nárok na rovnaký plat ako pracujúci belosi. Predtým domorodci pracovali za jedlo a ubytovanie a odovzdávali tradičné vedomosti o spôsobe vypaľovania pôdy. Tradičné spôsoby vypaľovania – tzv. záplatové vypaľovanie pri nízkej teplote v ranných hodinách počas neskorej sezóny dažďov alebo začiatkom obdobia sucha – zmizli spolu s domorodcami. Tradičné vypaľovanie má pozitívny vplyv na životné prostredie a pomáha regenerovať niektoré trvalé druhy tráv, ktoré sú u amadín Gouldovej obľúbené a rastú v období dažďov (napr. tráva kakadu (Alloteropsis Semilata), tráva Spinifex kučeravý – Triodia bitextura). Netradičné – predtým nepoužívané agresívnejšie techniky vypaľovania boli zámerne používané s úmyslom vytvoriť veľmi horúce a nekontrolované ohne s cieľom vyčistiť územie – vrátane lokalít obývaných amadinami Gouldovej – od kríkového podrastu a pôvodných druhov tráv. Tieto deštruktívne ohne urýchlili rozšírenie suchomilných tráv, ako je napr. tráva Buffel (Pennisetum ciliare), používaná pri chove dobytka. S tým ale prišlo k úbytku pôvodných druhov tráv (napr. tráva kakadu – Alloteropsis semilata, tráva Ribbon, známa tiež ako zlatofúza tráva – Chrysopogon Fallax a tráva Spinifex kučeravý – Triodia bitextura). Toto vypaľovanie bolo tak agresívne, že zničilo i veľa prirodzených hniezdnych dutín. Tradičné techniky vypaľovania (používané domorodcami) majú pozitívny vplyv na kvantitu semien trávy kakadu (Alloteropsis semilata) a trávy Spinifex kučeravý (Triodia bitextura), takže ani úplné vylúčenie požiarov by nebolo prospešné. Negatívny dopad na stav divo žijúcej populácie má i spásanie pôvodných trvalo rastúcich tráv, ktoré znižuje množstvo potravy, ktorú amadiny Gouldovej využívajú ako zdroj potravy v období dažďov.

Pokiaľ ide o využívanie plôch na pasenie dobytka, bolo odporúčané ohradenie dôležitých trávnych porastov. Toto by však mohlo ovplyvniť produktivitu hospodárskych zvierat, a preto táto časť – spolupráca s majiteľmi pasienkov – môže byť problematická. Súčasná ochrana pasienkov spočíva v kontrole divo žijúcich bylinožravcov. Tieto kroky stále nie sú dostatočné, takže je potrebný rozvoj s rešpektom k súčasným znalostiam o prirodzenom prostredí, strave a zvykoch vyhľadávania potravy amadinami Gouldovej.

Roztoče Sternostoma tracheacolum. Roztoče vo vzdušných vakoch sa vyskytujú prirodzene (symbioticky) u amadín Gouldovej a ďalších druhoch astrildovitých austrálskych vtákov. Rozšírenie a intenzita infekcie u amadín Gouldovej je znateľne vyššia ako u ostatných druhov. Symbiotický vzťah medzi amadinami Gouldovej a roztočmi Sternostoma tracheacolum pravdepodobne existuje u voľne žijúcej populácie. U voľne žijúcej populácie amadín Gouldovej môže dôjsť ku kritickému premnoženiu roztočov Sternostoma tracheacolum vo vzdušných vakoch najčastejšie v prípadoch, keď dôjde k synergii stresových faktorov. Tieto sú prítomné najmä v období sucha, kedy sú počas preperovania zdroje potravy obmedzené. Amadiny Gouldovej dokážu eliminovať tieto faktory „začatím“ oneskoreného (spomaleného) preperovania, a tak obmedziť nepriaznivé účinky roztočov žijúcich vo vzdušných vakoch. Za týchto okolností je nepravdepodobné, že by nastali veľké úhyny, pretože nedôjde k náhlemu premnoženiu roztočov, keďže imunitný systém nie je enormne zaťažovaný rýchlym preperovaním.

Poznanie etológie pôvodnej populácie

Starostlivosť o divo žijúcu pôvodnú populáciu amadín Gouldovej, nevynímajúc poznanie a ochranu pôvodných biotopov jej rozšírenia je jedným z predpokladov zachovania autentickej genodiverzity a originálnej druhovej etológie. Ak chceme, aby sa darilo amadinám Gouldovej v chovoch, aby sme predchádzali chorobám a nie ich liečili, a aby sme poznali ich potreby v zajatí, je nutné poznať biotopy, v ktorých žijú a ktoré ich fylogeneticky formovali, ich etológiu a všetky aspekty ich života vo voľnej prírode.