Genotyp
Predstavuje celý súbor génov v ich konkrétnych podobách, (konštitúcia alel), v organizme jedinca. V užšom slova zmysle sa genotypom myslí súbor alel jednej bunky. V jadrách buniek diploidných organizmov sú homologické chromozómy obsahujúce rovnaké väzbové skupiny, na ktorých sa môžu nachádzať rovnaké alebo rôzne alely.
Ak sú na jednom lokuse (konkrétne miesto na chromozóme) v homologických častiach chromozómov dve rovnaké alely označujeme takýto stav ako homozygotný. Genotyp, ktorého sledovaný lokus je tvorený dvoma odlišnými alelami, označujeme pojmom heterozygotný.
Fenotyp – vzhľad jedinca
Fenotyp - vzhľad jedinca je tvorený spolupôsobením genotypu a realizačných činiteľov (prostredie, potrava,...). Kým genotyp bol súčtom génov v organizme, fenotyp hovorí o tom, aké znaky (vlohy) tieto gény predstavujú a ktoré sa navonok prejavia. Súbor všetkých znakov bunky (organizmu) sa nazýva fenotyp.
Tak ako aj v prípade genotypu, môžeme sa obmedziť len na pozorovanie určitých znakov, ktoré predstavujú fenotyp v užšom slova zmysle. Keďže na jednom lokuse môže byť prítomná recesívna ako i dominantná alela, ktorá ruší expresiu recesívnej alely, nemožno na základe fenotypu jednoznačne určiť genotyp.
Pri niektorých dedičnostiach môže prísť k zmene fenotypu. Napríklad pri neúplnej dominancii môže mať samček fenotyp - vzhľad medzifarby, ak sa jedná o heterozygota, to znamená, že jeho fenotyp bude medzifarbou recesívnej a dominantnej alely. Pri kodominancii zase príde k rovnocennému prejavu oboch alel, i keď nesú informáciu pre iný znak.