amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Pomenovanie amadín Gouldovej.

Po niekoľko desaťročí sa utváralo názvoslovie podľa toho, ako vznikali nové mutácie, prípade ich interakcie. Názvoslovie tak vychádzalo zväčša z fenotypu vtákov, a len málo sa dbalo o ich pomenovanie podľa genetických dispozícií, teda o ich zaradenie medzi skupinu, kam skutočne patria. Asi jediná svetlá výnimka je pomenovanie hláv, ktoré sa zachovalo, teda červenohlavé, žltohlavé a čiernohlavé, i keď vieme, že u rôznych mutácií sa fenotyp sfarbenia hlavy mení. Tak sa stalo a podotýkam, že správne, že biela hlava u dvojfaktorového pastelového samca sa aj naďalej nazýva hlavou čiernou, podobne, ako krémová hlava u modrej mutácie sa nazýva hlavou červenou, či žltou.

Vážim si ľudí, ktorí sa venovali písaniu o amadinách Gouldovej a nekritizujem  to, aké pomenovanie sa zaviedlo. Vychádzalo sa pravdepodobne z vtedajších vedomostí o dedičnosti a čiastočne sa niečo prebralo s nepresným prekladom aj zo zahraničia. No myslím si, že prišiel čas, aby sa v pomenovaní zaviedol istý poriadok. Môj článok nie je žiadna direktíva, ktorá by chcela určiť, že to čo navrhujem, má tak aj byť. Navrhujem názvy podľa mojich skúseností a podľa znalostí genetiky, špeciálne dedičnosti. Toto nie je prebratý článok. Sú to moje vlastné znalosti.  Je na každom chovateľovi, či sa s novými názvami stotožní, alebo ostane pri používaní starých. Ja sám za seba  môžem napísať, že sa v budúcnosti budem držať pomenovaní, aké v tomto článku navrhujem.

Aby čitateľovi bolo jasnejšie o čom hovorím, uvediem príklad. Ak by sme posudzovali farbu karosérie v rámci jedného modelu BMV, tak ok, potom je jasné a ide sa podľa vzorkovníka a každý bude vedieť, že sa porovnáva model, ktorého výroba bola rovnako zložitá a ktorého výkon je porovnateľný. Na základe rovnakých dispozícií potom môžeme povedať, ktoré auto sa nám viac páči. Ak by sme však porovnávali farbu u BMW spred 40 rokov s nejakým súčasným novým modelom, nuž potom to ok nie je. Môžeme síce porovnať farby a povedať, ktorá sa nám viac páči. Ale vysloviť názor, ktoré auto hodnotíme na základe farby lepšie by už bolo úplne scestné.

Takže zaraďme vtáky tam, kam patria, priraďme im správny popis a následne vyslovujme súdy.

Viem, že to, čo bude nasledovať v ďalších riadkoch sem tematicky  v podstate nepatrí, ale nedá mi, aby som to nenapísal. Tak ako som uviedol príklad s autami, budem v ňom trochu pokračovať. Je podľa mňa úplne nedostatočné, ak hodnotíme karosériu, ale nezaujímajú nás motorické, bezpečnostné, či iné vlastnosti auta, o ktoré máme záujem. Iste, vzhľad je dôležitý, ale skutočná hodnota sa nachádza pod povrchom. Obdobne je to aj u vtákov, teda ak píšem o amadinách Gouldovej, tak u nich. Chov vtákov a je jedno aký prívlastok mu dáme (športový, záujmový, rekreačný...), by mal podľa mňa spĺňať dve základné línie, ktoré ak nejdú ruka v ruke, tak je to cesta do pekla. Jedným z týchto faktorov je už spomenutý exteriér, teda postava, veľkosť, farba...druhým a podľa mňa minimálne rovnako dôležitým faktorom je, aby chovateľ dbal o zachovanie všetkých pudov a vlastností, ktoré patria každému živému tvorovi. Teda aby vtáky bez problémov išli do toku, aby si vtáky volili partnerov z toho istého druhu, aby samička zniesla taký počet vajíčok, ktorý prislúcha pre daný druh, aby fertilita vajíčok dosahovala aspoň 70 %, ak teda už nie 100%, aby vtáky bez problémov zvládli inkubačný proces, aby samé vychovali svoje mláďatá a aby ich doviedli až do samostatnosti. Možno sa to zdá samozrejmé, ale ak sa pozrieme na výstavné andulky a zebričky, tak takouto cestou by sme ísť nemali. Nie každý bude so mnou súhlasiť, ale asi by sme mali vzor na postavu hľadať v prírode.

Skratky, označenia a definície

Gén- základná jednotka genetickej informácie. Gény sú teda elementy, časti nukleovej kyseliny, ktoré sa prenášajú z rodičov na potomkov, u ktorých sa podieľajú na vzniku určitého znaku (napr. farba očí, farba peria...). Aký však bude konkrétny prejav daného znaku, závisí od presnej sekvencie toho-ktorého génu.

Alela- konkrétna forma génu sa nazýva alela. Tak napríklad gén, pre eumelanín sa môže vyskytovať vo viacerých formách (napr. alela pre čierny eumelanín, alela pre sivý eumelanín...). Tieto formy (alely) predstavujú sekvencie DNA, ktoré sa síce navzájom odlišujú len veľmi málo, ale napriek tomu sú zodpovedné za odlišný prejav znaku. Alely jedného páru môžu byť navzájom v rôznom vzťahu. Môžu byť vo svojom účinku rovnocenné alebo jedna alela môže potláčať účinok druhej alely, takže tá sa potom vo fenotype - vzhľade jedinca neprejaví. Alela silnejšia vo svojom prejave sa označuje ako dominantná a potlačená alela ako recesívna. Recesívna alela sa v alelovom páre v kombinácii s dominantnou alelou neprejaví vo fenotype. Pri dedičnosti viazanej na pohlavie má samička pre sledovaný znak len jednu alelu – nemá párovú alelu, keďže má len jeden chromozóm X. Takéhoto jedinca nazývame hemizygot.  To znamená, že vo fenotype sa prejaví aj recesívna alela.

Faktor: alely každého génu, až na výnimky, sa nachádzajú vždy v pároch. Pojem faktor bol prevzatý z anglickej literatúry. Je to pojem, ktorý sa často používa, ale nie je presný. Z hľadiska genetiky poznáme:

SF(single factor)- jednofaktorový, je to jedinec, ktorý má alelový pár v heterozygotnej konštitúcii, teda alely sú rôzne (zvyčajne takto nazývame vtáka, ktorý je štepiteľný na nejaký recesívny znak).

DF(double factor)- dvojfaktorový, je to jedinec, ktorý má alelový pár v homozygotnej konštitúcii, teda alely sú rôzne (zvyčajne takto nazývame vtáka, ktorý je „čistokrvný“, teda pre daný znak má obe alely rovnaké.

Fenotyp – vzhľad jedinca, ktorý je tvorený spolupôsobením genotypu a realizačných činiteľov (prostredie, potrava,...). Kým genotyp je celkový súbor génov v ich konkrétnych podobách, fenotyp hovorí o tom, aké znaky (vlohy) tieto gény predstavujú a ktoré sa navonok prejavia. 

Genotyp - celkový súbor génov v ich konkrétnych podobách, t.j. súbor (konštitúcia) alel, predstavuje genotyp daného jedinca.

P - rodičovská (parentálna generácia)

G - gaméty (pohlavné bunky – vždy polovica od otca a polovica od matky)

F1 - potomstvo prvej filiálnej generácie

F2 - potomstvo 2. filiálnej generácie

E- čierny eumelanín – jeho prítomnosť je predpokladom pre zelené či modré sfarbenie

e- sivý eumelanín – jeho prítomnosť je predpokladom pre pastelové sfarbenie

K – karotenoid luteín – v kombinácii s čiernym eumelanínom a sivým eumelanínom vytvára farebné kombinácie

Základné sfarbenie a mutačné sfarbenie u amadín Gouldovej

Aby sme pochopili princíp ako vznikajú jednotlivé mutácie alebo kombinácie mutácií, je potrebné uviesť aspoň krátky popis tých základných. Fenotyp sfarbenia tela, či hlavy totižto často závisí od typu mutácie toho-ktorého pigmentu. V prenesenom slovazmysle  tiež od sfarbenia pŕs.

Zelené sfarbenie

Zelené sfarbenie: tvoria ho čierny eumalanín, pheomelanín a karotenoidy(luteín). Toto sfarbenie sa nemení so zmenou sfarbenia pŕs.

Modrá mutácia

U modrej mutácie, myslím tým skutočne modrej, ako napríklad u agapornisov, dochádza k 100% strate karotenoidových farbív. Všetky miesta, ktoré boli červeno, či žlto sfarbené sa „sfarbia“ do biela, teda v operení chýba akékoľvek karotenoidové farbivo. Táto mutácia sa zatiaľ u amadín Gouldovej neobjavila. Vzhľadom na zaužívaný názov ju však zatiaľ budem používať.

Čiastočne modrá (Par-blue) mutácia

Čiastočne modrá par-blue mutácia je práve tou mutáciou, ktorá sa vyskytuje v chovoch u amadín Gouldovej, je nesprávne nazývaná modrá. Pri tejto mutácii, teda čiastočne modrej (Par-blue)  prichádza k čiastočnej redukcii karotenoidov. Táto strata predstavuje cca 50 - 70% straty karotenoidových farbív, to teda znamená, že určité množstvo týchto farbív sa v operení stále nachádza. Výsledkom je vták s krémovou až škoricovou hlavou a v závislosti na farbe pŕs s bledo krémovým až bielym bruchom. Chrbát a krídla sú prakticky modré. Táto mutácia má dedičnosť autozomálne recesívnu vzhľadom k prírodnej forme a je alelou modrého locusu. V praxi sa stretávame s chovateľmi, ktorí selektívne odchovávajú jedince, ktoré sú intenzívne modré a často sú v tomto snažení veľmi úspešní. Táto cesta však nevedie k odchovu skutočnej modrej mutácie. Selektívny výber podľa vzhľadu umožňuje dosiahnuť intenzívne modré vtáky, ale čiastočne modrý jedinec bude stále vo sfarbení peria vykazovať určité množstvo karotenoidov.

Aqua – modrozelená

 Pri mutácii aqua – modrozelená, sa dá za určitých podmienok pozorovať ľahký zelený nádych najmä na operení krídiel. Je tu tiež čiastočne modrá mutácia. U tejto mutácie je mierne zvýšená produkcia luteínu, tak v operení prichádza k čiastočnému zmiešavaniu farieb.

Pastelová mutácia

O pastelovej-žltej mutácii hovoríme v súvislosti s redukciou eumelanínu v operení. Každá kvantitatívna, či kvalitatívna zmena syntézy eumelanínu spôsobuje pastelovú mutáciu. U pastelových jedincov dochádza k čiastočnému zablokovaniu produkcie eumelanínu. Vlastná tvorba eumelanínu (pigmentová syntéza) funguje len čiastočne, a preto je kvalita a množstvo produkovaných eumelanínových zŕn veľmi obmedzené. Modré štrukturálne svetlo sa v medulle tvorí len obmedzene, čoho výsledkom môže byť vo fenotype prakticky žltý jedinec

Celkový fenotyp je však ovplyvnený aj množstvo pheomelanínu v perí. Zjednodušene povedané, výsledné sfarbenie závisí od toho, či je vták bieloprsý, alebo fialovoprsý. Jedná sa o mutáciu s neúplne dominantnou dedičnosťou viazanú na pohlavné chromozómy. To teda znamená, že samčeky môžu mať jeden alebo 2 faktory pre tento znak, teda SF, alebo DF. Samičky sú hemizygotné, a teda majú len jednu alelu pre tento znak, nemajú alelu párovú. Pastelová mutácia je čiastočne albinistická a ovplyvňuje sfarbenie nôh a pazúrikov, ktoré majú bledší odtieň ako u prírodne sfarbených vtákov. Farba očí ostáva rovnaká ako u prírodne sfarbených jedincov.

Farebné rady

Z vyššie uvedeného vyplýva, že máme 3 základné rady: zelenú, modrú a pastelovú. Malo by byť samozrejmé, že pri kombinácii mutácií je názov tvorený vymenovaním všetkých mutácií, ktoré sa  na danom výsledku podieľajú. Medzi týmito radami - líniami prichádza k prelínaniu a tak sa nám vytvoria zmiešané farebné rady - línie. Zase narážame na genetiku, ktorej sa nevyhneme a je nutné spomenúť chromozómy, na ktorých sú umiestnené gény pre sfarbenie a štruktúru peria. Samčeky majú dva pohlavné XX chromozómy, na ktorých sú umiestnené alely pre sfarbenie peria. Samičky majú len jeden X chromozóm a chromozóm Y, ktorý určuje pohlavie. Na chromozóme Y nie sú umiestnené  gény pre sfarbenie peria.  Takže môžeme pristúpiť ku tomu, že si zadefinujeme farebné línie - rady pre samčekov a samičky. Alely pre eumelanín sa nachádzajú na pohlavných chromozómoch, majú teda dedičnosť viazanú na pohlavie. Alely pre luteín a pheomelanín sa nachádzajú na autozomálnych chromozómoch a sú teda dedičné voľne - nezávisle na pohlaví. Na základe predchádzajúcich záverov môžeme bežne chované mutácie u amadín Gouldovej rozdeliť do nasledovných radov:

U samčekov:

základné rady: zelená rada, modrá rada, pastelová rada

kombinácie farebných rád: pastelovozelená rada, pastelovozelenomodrá rada*, pastelovomodrá rada

U samičiek:

základné rady: zelená rada, modrá rada, pastelová rada

kombinácie farebných rád: pastelovomodrá rada

*poznámka

Pre zjednodušenie by som navrhoval, aby sme kombináciu jednofaktorovej pastelovej zelenej v kombinácii s modrou nazývali len podľa počtu faktorov pastelovej, inak príde k prípadu, že sa názvy budú komplikovať, aj keby boli správne. Príklad:  jednofaktorový pastelový zelený, v kombinácii s modrou bude jednofaktorový pastelový modrý samček.

Ako vidíme, u samičiek teda chýba kombinácia zelenej a pastelovej rady. Samičky môžu byť len zelené, alebo len pastelové. Je to spôsobené faktom, že tieto alely sa nachádzajú na rovnakých lokusoch a teda nemôžu byť na jednom X chromozóme prítomné obe naraz. Keďže samčeky majú 2 pohlavné XX chromozómy, môžu niesť jeden, alebo dva faktory pre pastelovú mutáciu. Samičky majú len jeden pohlavný X chromozóm a teda nemôžu byť jedno, alebo dvojfaktorové, sú proste len pastelové. Tu by som chcel zdôrazniť, že nemôžeme hovoriť o žltých vtákoch, keďže časť eumelenínu, či pheomelenínu sa v perí vždy nachádza. Pastelová mutácia predstavuje redukciu eumelenínu, nie jeho úplnú absenciu.  

Ako teda určujeme názvy? Vychádzame z počtu faktorov pastelovej, ktorá má neúplne dominantnú dedičnosť. Názov potom bude vyzerať nasledovne: počet faktorov pastelovej + kombinácia s inou mutáciou - farbou. Keďže ale hovoríme o počte faktorov pastelovej, musíme uviesť názov správne tak, aby neprišlo k zámene. Teda poznáme jednofaktorového pastelového zeleného (nie 1 faktorového zeleného pastelového), dvojfaktorového pastelového modrého ... Do názvu pre pastelovú radu, teda dvojfaktorových pastelových samčekov a pastelové samičky by som neodporúčal vkladať názov zelený(á), keďže tieto vtáky túto vlohu nemajú. Príklad: z potomstva jednofaktorového pastelového zeleného samčeka a pastelovej samičky môžeme dostať zeleného potomka. Pri párení dvojfaktorového pastelového vtáka s pastelovou samičkou však všetko potomstvo bude pastelové. Takže správny názov je jednofaktorový pastelový zelený, dvojfaktorový pastelový..., nesprávne dvojfaktorový pastelový zelený. Fenotyp týchto vtákov však záleží od prítomnosti, alebo neprítomnosti feomelenínu v perí, zjednodušene povedané, fenotyp závisí od farby pŕs. Tomuto sa však budem venovať v ďalšom texte.

Vplyv farby pŕs na fenotyp operenia

Ako už z uvedeného vyplýva, farba pŕs je tvorená pigmentom (hnedočerveným pheomelanínom) a optickou štrukturálnou farbou (modrou), ktorá sa za pomoci interferencie vytvára v medulle vetvičky (barby) pera. Spolupôsobenie tých dvoch faktorov, teda pheomelenínu a optickej štrukturálnej farby  vytvára fialové sfarbenie pŕs. Pheomelanín pôsobí ako stmavujúci prvok, pri jeho spolupôsobení sa prejaví zmenený fenotyp u rovnako geneticky vybavených vtákov (napríklad spomenutý jednofaktorový zelený pastel). Teda jeho prítomnosť spôsobuje tmavnutie alebo neprítomnosť blednutie farby peria. Redukciu pheomelenínu, teda skôr jeho neprítomnosť som však zredukoval na biele prsia. Nie je to celkom správne. Áno, neprítomnosť pheomelenínu sa prejaví najmä na farbe pŕs, ale je dôležité si uvedomiť, že  jeho absencia nastáva v celom operení. Ako príklad si môžeme všimnúť žlté sfarbenie hlavy. U fialovoprsých vtákov je tmavšie, u bieloprsých vtákov je bledšie. Je to spôsobené práve neprítomnosťou pheomelanínu v operení.

Pheomelanín je v perí z hláv lokalizovaný v strednej časti pera, označenej písmenom a. Ako vidíme  u bieloprsých vtákov chýba a u fialovoprsých vtákov je prítomný. Jeho prítomnosť teda ovplyvňuje intenzitu sfarbenia hlavy, ale  jeho účinok je badateľný aj u ostatného operenia tela (napríklad krémové brucho u modrých fialovoprsých vtákov a biele brucho u modrých bieloprsých vtákov).

Pomenovanie mutácií na základe fenotypu je podľa môjho názoru veľmi nešťastným riešením. Ako vidíme na priloženom obrázku, vplyv pheomelanínu, v prenesenom slovazmysle, vplyv farby pŕs na celkový fenotyp je výrazný. Jednofaktorový pastelový zelený samček môže mať fenotyp zelený pastel, alebo žltý s jemne zeleným prelivom. Problém je však tiež v tom, že dvojfaktorový pastelový fialovoprsý samček má fenotyp tela rovnaký ako jednofaktorový pastelový bieloprsý samček. Obdobne je to aj u pastelovomodrej rady.

Aby sme teda hovorili jasnou rečou, prikláňam sa k názoru, že pomenovanie by malo vychádzať z genetických dispozícií jedincov. V takomto prípade je tiež jasné, aké farby vták skutočne prenáša do potomstva. Preto si myslím, že pomenovanie by malo vychádzať z počtu faktorov pastelovej + názvu mutácie – farby, s ktorou sa kombinuje a tiež z farby pŕs. Teda by sme hovorili o jednofaktorovom pastelovom zelenom samčekovi, ak by mal fialové prsia, mal by fenotyp zelený pastel, ak by mal biele prsia, mal by fenotyp žltý so zeleným prelivom. Rozdielny fenotyp, ale rovnaký názov až na označenie farby pŕs. Z toho názvu jasne vyplýva, že do potomstva prenáša jeden faktor pastelovej farby. U dvojfaktorových pastelových vtákoch by sme zase pri fialových prsiach dostali vo fenotype žltého vtáka so zeleným prelivom a pri bielych prsiach by sme dostali prakticky čisto žltého jedinca. Z pomenovania je však jasné, koľko faktorov pastelovej farby prenáša do potomstva a tiež akú farbu pŕs. Samičky sa fenotypovo podobajú na dvojfaktorových samčekov. Či už v pastelovej rade, alebo v pastelovomodrej rade.

Pri názvoch stanovených podľa genetických dispozícií je jasné, akú genetickú informáciu jedinec prenáša na potomstvo a tiež je jasné, ako sa chovateľ musel k takémuto jedincovi dopracovať.

Jednoduchý príklad si môžeme uviesť u samčekov pastelovozelenej rady. Jednofaktorový pastelový zelený bieloprsý sa sfarbením tela podobá, prakticky je identický s dvojfaktorovým pastelovým fialovoprsým. Rozdiel je teda vo farbe pŕs, nie v sfarbení tela. Ovšem genetická informácia, ktorú odovzdávajú potomstvu je diametrálne odlišná. A ich pôvod je tiež odlišný.  Zamieňať si takýchto dvoch jedincov a hádzať ich do jedného vreca  je podľa môjho názoru nekorektné. Prečo? Nuž napríklad preto, lebo jednofaktorového pastelového zeleného bieloprsého jedinca môžeme dostať z párenia silného zeleného samčeka (bieloprsý, alebo štepiteľný na bieloprsé), ktorý nie je ovplyvnený mutáciami a pastelovej samičky (bieloprsá, alebo štepiteľná na bieloprsé). Ak nepočítame biele prsia za mutáciu a v tomto smere to robiť nemusíme, keďže bieloprsé zelené vtáky sú rovnako vitálne, ako fialovoprsé, potom na dosiahnutie jednofaktorového pastelovozeleného samčeka stačí  jeden „mutačný“ rodič- pastelová matka. Pri dosiahnutí dvojfaktorového pastelového jedinca však už musíme páriť medzi sebou  dva mutačné vtáky. Samček musí byť jednofaktorový pastelový zelený (fialovoprsý, alebo fialovoprsý štepiteľný na inú farbu pŕs)a samička pastelová (fialovoprsá, alebo fialovoprsá štepiteľná na inú farbu pŕs). To znamená, že aby sme vo fenotype tela dostali jednofaktorového pastelového zeleného vtáka, ktorý sa fenotypom tela podobá dvojfaktorovému pastelovému vtákovi musíme začínať z veľmi odlišnej štartovacej línie.

 Nehovoriac už o tom, že toto sú len základné mutácie, ktoré sú pomerne silné. Tieto mutácie sa však kombinujú s ďalšími mutáciami, ako je modrá, alebo sa dostávame do radu škorica, či lutino, alebo albino a tam je už skutočne veľmi badateľný rozdiel v tom, či je otec jednofaktorový pastelový zelený, alebo dvojfaktorový pastelový. Takže názvy založené na genetických dispozíciách sú stále v tom, že sú nezameniteľné. Tvorba ďalších názvov je potom o to ľahšia. Uvediem príklad s faktorom tmavnutia- dark faktor. Dark faktor je jednoduchá dedičnosť , ktorá nie je viazaná na pohlavné chromozómy a dedí sa voľne. Obe pohlavia môžu mať teda 1 alebo 2 faktory tmavnutia. Ak vychádzame z názvov, ako ich navrhujem, je úplne jednoduché zvoliť ďalšie pomenovanie. Príklad: k názvu základnej mutácie, alebo vtákom prírodného sfarbenia pripíšeme počet faktorov tmavnutia- zelený s jedným faktorom tmavnutia pôvodný názov tmavozelený, alebo zelený s dvomi faktormi tmavnutia, pôvodný názov olivový. Tiež napríklad: jednofaktorový pastelový zelený s jedným faktorom tmavnutia, alebo dvojfaktorový pastelový modrý s dvoma faktormi tmavnutia. Obdobne je tomu u škorice.

Ino viazané na pohlavné chromozómy - sex-linked ino (SL ino)

U ino mutácie viazanej na pohlavné chromozómy sa zrná pigmentu vyvíjajú úplne nedostatočne a sú výrazne deformované. Na rozdiel od NSL ino mutácie nie je znížená aktivita tyrozinázy, ale naopak - jej aktivita je väčšia než u prírodne sfarbených jedincov. Preto túto formu albinizmu nazývame tyrozinázový pozitívny albinizmus. Pigmentové zrnká u SL ino mutácie sú síce čierne, ale sú príliš malé, vážne poškodené a je ich veľmi málo na to, aby mohli v komôrkovej vrstve pera pohltiť svetlo, čo má za následok, že nenastane interferencia, a teda nedôjde k vytvoreniu modrej štrukturálnej farby peria. Myozináza prebieha úplne prirodzene a ukladá vytvorené, i keď deformované zrnká pigmentu do peria. Perie u SL ino mutácie obsahuje pigment, ktorý je síce sfarbený, zrnká sú však príliš malé a zdeformované.  Z dôvodu neprítomnosti modrej štrukturálnej farby v operení, vidíme len karotenoidy (luteín, astaxantín).

ak v zelenej rade vidíme len žltý luteín a jedinec je teda žlto sfarbený, hovoríme o SL lutino (ino forma v zelenej rade)

ak v modrej rade, kde v kortexe pera nie je prítomný karotenoid (luteín) sa v kombinácii s ino mutáciou stáva operenie prakticky biele, hovoríme o albino (ino forma v modrej rade)

V nasledujúcej tabuľke sú názvy ino mutácie: