amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

U amadín Gouldovej je pomerne častým javom vytáčanie hlavy. Medzi chovateľmi sa však nerozlišujú rôzne stupne či príčiny tohto javu, lepšie povedané javov, pretože sa často podobné príznaky považujú za jedno ochorenie. Môže ísť o poruchy centrálneho nervového systému - CNS spôsobené viacerými príčinami, a tým aj o rôzne ochorenia:

- poškodenie vnútorného ucha – orgán zodpovedný aj za udržanie stability tela. Ak vytáča hlavu, je tiež našuchorený, prijíma menej potravy a vody, a v podstate len sedí na bidielku, v neskoršom štádiu na dne klietky, jedná sa o vtáka, ktorý je vážne chorý. Jednou z príčin ochorenia môže byť poškodenie vnútorného ucha. Takýto vták má tiež často problémy s trávením. K poškodeniu vnútorného ucha môže prísť buď bakteriálnou, alebo plesňovou infekciou. Je možné použiť liečivá na báze Nistatínu a sulfonamidov. Ak je prítomná infekcia nejasného pôvodu, v ťažkých prípadoch je možné spomenuté liečivá kombinovať podľa návodu. Týmto postupom by sme mali vyliečiť väčšinu bakteriálnych a plesňových infekcií.
 
- toxíny - ďalšou príčinou môže byť intoxikácia toxínmi z krmiva. Ak je vytáčanie hlavy spôsobené otravou fytotoxínmi a mykotoxínmi z kontaminovaného zrna alebo podávanej mäkkej potravy (vaječná zmes, naklíčené zrno a pod...) je na liečbu vhodné použiť liečivá Medistatin alebo Nystatín, alebo nejaký iný liek používaný na liečbu hubových infekcií.

- mechanické poranenie hlavy - amadiny Gouldovej sú vtáky, ktoré sa pomerne ľahko zľaknú a začnú bezhlavo lietať po klietke. Popri tom môže prísť k úrazu lebky s následným opuchom či poškodením mozgu. Tu môže ľahko vzniknúť stav, ktorý má prejavy v kŕčoch, metaním sa a trvalým zaklonením hlavy či  jej iným abnormálnym držaním. Môže sa k tomu pridružiť aj trvalá nestabilita v držaní celého tela (nemožnosť sedenia na bidle). Vtáka po úraze oddelíme do klietky, kde je kľud a dostatok tepla, aby mal možnosť sa zregenerovať, ak poškodenie nie je trvalé.

- stres - môže ísť o neurózu spôsobenú prílišným stresom (tá môže a nemusí mať trvalé následky). Môže ísť o nepodstatný jav, ktorý však môže mať podobné prejavy, aj keď v ľahšej forme, a to vtedy, ak vtákom nevyhovuje chovné zariadenie a snažia sa z neho „nájsť únik“, pritom pohyby hlavou akoby nasvedčovali jej vykrúcaniu. Je to také mierne vykrúcanie hláv, ktoré sa však neprejavuje kŕčmi či metaním sa po dne klietky a stálym zaklonením hlavy, a zvyčajne časom samo odoznie. Ak vytáčanie hlavy pretrváva, je vhodné vtáka premiestniť do väčšej klietky, prípadne ho vyradiť z chovu.

- nedostatok vitamínov najmä skupiny B a A sa tiež môže podpísať na spomenutých javoch, nemalo by to však viesť k mylnej domnienke, že ich nadmerným podávaním sa stav upraví, keďže nie je jasná príčina, a vitamín A je vo vyšších dávkach toxický. Môj názor je skôr taký, že nedostatok vitamínov a minerálov toto ochorenie nespôsobuje, keďže som bol svedkom niekoľkých prípadov vytáčania hlavy, a to v chovoch, kde chovateľ pravidelne podával vitamínové a minerálne doplnky. I keď ani túto možnosť nemôžeme úplne vylúčiť, keďže organizmus každého jedinca je iný.

- infekcie mozgových blán - v neposlednom rade môže ísť o vírusové ochorenie mozgu či periférnej nervovej sústavy. Infekcie mozgových blán môžu byť spôsobené tiež niektorými baktériami, hubami či parazitmi. Liečba musí byť cielená. Pri takomto ochorení je však diagnóza zvyčajne stanovená až posmrtne, takže je skôr informatívna a slúži nám ako podklad na vykonanie kontroly v chove profilaxiu.

- genetické predispozície - k vytáčaniu hlavy často prichádza nečakane a veľmi náhle. Niekedy vták začne vytáčať hlavu len na pár minút, potom táto činnosť ustane a môže sa zopakovať o niekoľko dní zase na kratšiu dobu. Intervaly sa však začnú skracovať, až nakoniec príde k neustálemu vytáčaniu hlavy. Vytáčanie hláv sa často opakuje u súrodencov od niektorých rodičov. To poukazuje na možnú genetickú príčinu tohto javu. Často sa totižto stáva, že ak hlavu začne vytáčať jeden vták, postihne to aj jeho súrodencov. Mladých vtákov od takto postihnutého páru zásadne nezaraďujeme do chovu a rodičovský pár z chovu vyradíme.

- paramyxoviróza - toto ochorenie sa prvýkrát objavilo vo väčšom meradle až začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy bola nákaza diagnostikovaná v chovoch holubov. Dnes sa s ochorením stretávame aj pod označením Newcastlova choroba podľa príbuzného, veľmi dobre prebádaného vírusu, ktorý spôsobuje. Paramyxovírus napáda centrálny nervový systém (CNS). Z mnohých typických príznakov svedčiacich o invázii práve touto virózou možno vymenovať poruchy rovnováhy, neschopnosť bežného letu, nekoordinovanosť pohybov pri náhlom vyrušení a hlavne ono známe krútenie krku a nezvyčajné vytáčanie hlavy. Narušený CNS vedie u postihnutých jedincov k vytáčavej motorike pri chôdzi a pri prijímaní potravy nervové poruchy znemožňujú či krajne sťažujú príjem potravy. V niektorých prípadoch dochádza k celkovej obrne, kedy vták zvesí hlavu a je úplne apatický. Ochorenie sprevádza (skôr vodnatý) hnačkovitý trus zelenkastej farby a zvýšený príjem tekutín. Ako každá viróza aj pôvodca paramyxovirózy oslabuje organizmus vtáka natoľko, že dochádza k prepuknutiu niektorých sekundárnych ochorení, ktoré by sa v bežnej kondícii u amadín Gouldovej neprejavili, alebo aspoň nie v takom rozsahu. Medzi tieto ochorenia patrí napr. salmonelóza a endoparazitózy, aj infekčná nádcha a hlavne trichomoniáza, a preto neustále kontrolujeme zobákovú dutinu chovného osadenstva na výskyt týchto chorôb. Pri pomerne deštruktívnom pôsobení paramyxovírusu podávame antibiotickú liečbu, najlepšie pomocou širokospektrálnych antibiotík. Dôležitá je však diagnostika. U väčších druhov vtákov ako holuby a podobne, je možné podávať cielené vakcíny, u amadín Gouldovej by som však plošnú vakcináciu určite neodporúčal.



Príčin môže byť teda veľa a každá z nich spôsobuje iné príznaky v poruche nervovej sústavy, i keď nie tak odlišné, aby sa na základe nich dala jednoznačne určiť diagnóza, ktorá  sa na 100 % dá potvrdiť len pitvou.
Typické krútenie hláv, aké pozná veľa chovateľov amadín Gouldovej, by som však skôr pripísal poškodeniu CNS, genetickým predispozíciám, nadmernému stresu, úrazom a nedostatku vhodných vitamínov a minerálov.

Súhrn opatrení:

- ťažko choré vtáky humánne utratíme,
- ostatné vtáky s príznakmi ochorenia - nervových porúch - umiestnime do karantény,
- v chovnom zariadení a v karanténe vykonávame každodenné upratovanie spolu s dezinfekciou a vykonáme opatrenia na likvidáciu parazitov.

Vtáky, ktoré sú postihnuté týmto ochorením - z rôznych príčin, ako som tu popísal, je potrebné držať v kľude s dostatkom vyváženej stravy a jej doplnkov. Ak sa stav nezlepší, čo sa nezlepší skoro nikdy, je potrebné takto chorých vtákov vyradiť z chovu. Ak však chceme hovoriť o ochorení, vždy musí byť určená diagnóza, lebo inak sa budú podobné prejavy navzájom zamieňať a liečenie jednej diagnózy s podobným prejavom by neuspelo u inej.

Ťažko odporučiť univerzálnu liečbu, keďže ako som spomenul, príčin môže byť veľa s podobným prejavom a každá by si vyžadovala iný spôsob liečby. Vo všeobecnosti však platí, že dodržiavaním zoohygieny, správnou a pestrou stravou, vyvarovaním sa stresu a dodržiavaním optimálnych chovných podmienok (teplo, svetlo, vlhkosť vzduchu.... ), nakupovaním z chovov, kde sa tieto podmienky dodržiavajú...... sa dá takýmto ochoreniam čiastočne predchádzať.