amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Roztoče vo vzdušných vakoch sa u amadín Gouldovej vyskytujú prirodzene (symbioticky). Rozšírenie a intenzita infekcie u amadín Gouldovej je znateľne vyššia ako u ostatných druhov. Symbiotický vzťah medzi amadinami Gouldovej a roztočmi Sternostoma tracheacolum sa vyskytuje pravdepodobne aj u voľne žijúcej populácie amadín Gouldovej.

Vzhľadom na neustále ohrozenie parazitmi, ich hostitelia (vtáky) majú rozvinutú - prepracovanú sériu preventívnych a kontrolných imunitných opatrení. U amadín Gouldovej sú infekcie príčinou dýchacích problémov, ktoré môžu viesť až k uhynutiu. U mnohých vtákov sa príznaky infekcie nemusia prejavovať inými symptómami, ale len ako spomalené či zastavené preperovanie, väčšinou ide o nažiny na hlave.

Imunitná reakcia v životnom cykle roztočov pomáha vysvetliť ich symbiotický vzťah. Infekciu medzi vtákmi prenášajú neoplodnené samičky roztočov, ktoré sa väčšinou zdržiavajú v hornom dýchacom trakte a v dutine zobáka. Tieto samičky sa môžu tiež premiestniť do posteriórnych brušných vzduchových vakov, kde sú chránené pred hostiteľovou imunitnou reakciou. Neoplodnené samičky roztočov sa tiež zdržiavajú v zadných vzduchových vakoch, kde sú chránené od akejkoľvek reakcie imunitného systému a ostávajú ako potenciálny zdroj rýchleho premnoženia pri potlačení imunitných reakcií. Oplodnené samičky roztoča majú tendenciu zdržiavať sa vo vzduchových vakoch, v syrinxe a v priedušnici a presúvajú sa do pľúc naklásť vajíčka. Táto forma roztočov spôsobuje náhly začiatok vážnych dýchacích problémov, ktoré končia smrťou hostiteľa. Z vajíčok sa rýchlo liahnu larvy a ešte nedospelé sa kŕmia krvou z pľúcneho tkaniva. Toto štádium infekcie spôsobuje astmatické symptómy vedúce k neschopnosti lietať a zháňať potravu. Dospelé samčeky zostávajú väčšinou v pľúcach. Ich životný cyklus sa môže zavŕšiť v priebehu šiestich dní takže mnoho vtákov sa môže nakaziť a uhynúť v krátkom čase. Priebeh akútnej roztočovej infekcie je rýchly a vážny, infekcie znižujú chuť na prijímanie potravy. Amadiny Gouldovej, ako aj iné malé spevavce musia prijímať potravu každý deň.

Vtáky môžu byť infikované roztočmi, ale pritom sa môžu javiť ako zdravé. Povaha príznakov závisí od viacerých faktorov: množstvom roztočov, stupňom sekundárneho zápalu stien vzdušných vakov, ale aj pľúc a priedušiek, celkovej kondície jedinca,... Prvé príznaky sa prejavia ako dýchanie s otvoreným zobákom, vydávanie chrčivých, mľaskavých zvukov, ktoré sú počuteľné najmä v noci. Dýchanie je namáhavé, vták pri ňom kýva chvostom. Pri ťažkej infekcii prichádza k akútnym zápalom vzdušných vakov, ako aj pľúc a priedušiek. Vytvorí sa výpotok, ktorý sa udržiava v dýchacej sústave a ktorý je potenciálnou živnou pôdou pre baktérie či kvasinky. Pokročilé štádium infekcie je sprevádzané výtokom z nozdier, celkovou slabosťou s následnou výraznou stratou hmotnosti. V konečnom neliečenom štádiu prichádza ku krvácaniu do stien vzdušných vakov a do pľúc. Pri masívnom premnožení roztočov sa vtáky stávajú apatickými, sú našuchorené a postupne strácajú chuť k prijímaniu potravy. Neliečenie tohto problému končí úhynom, ktorý je spôsobený upchatím dýchacích ciest veľkým množstvom zápalového výpotku s prípadným sekundárnym napadnutím baktériami a kvasinkami.


Existuje 5 štádií ich životného cyklu:
1. Vajíčka nakladené oplodnenými samičkami do pľúcneho tkaniva, keďže je tam bohatá zásoba krvi potrebná po liahnutí sa lariev z vajíčok.
2. Prvé nymfálne štádium (larvy) ostávajú v pľúcach a je predpoklad, že sú bez pohybu.
3. V 2. nymfálnom štádiu sa premiestnia do zadných vzduchových vakov, kde ukončia svoj vývoj do dospelosti, deje sa to v čase, keď je stupeň imunity u vtákov znížený.
4. Samčeky roztoča žijú väčšinou v dýchacom systéme a samičky (neplodné) sa posúvajú zo zadných vzduchových vakov k horným dýchacím cestám a usídľujú sa v priedušnici, syrinxe atď., a potom sa presunú do dutiny zobáka odkiaľ sa začne šíriť nákaza na ďalšie vtáky. Táto samičia forma môže prežiť mimo tela vtáka 2 dni ale aj viac, ak je dostatočná vlhkosť vzduchu.
5. Aj samičky aj samčeky môžu naklásť vajíčka.

Miera, v ktorej sa životný cyklus roztočov nachádza, závisí od zdravia a imunity vtáka. Dobrá imunita vtákov udržuje infekciu v latentnom stave v 1. nepohyblivom nymfálnom štádiu, ktoré ostáva v pľúcach až do doby kým sa nevyvinie 2. nymfálna forma, ktorá je mobilná a prechádza do zadných vzdušných vakov, kde sa potom vyvinú dospelé jedince. Táto časť tela je z hľadiska imunity akoby v tieni. Tu sa roztoče môžu vyvíjať voľne neodhalené imunitným systémom. Dobrá imunita však udržuje nymfálne štádium v latentnom stave v neobmedzenom, ale neistom čase. Táto latentnosť sa môže narušiť vtedy, keď je imunita oslabená v dôsledku fyziologických stresových faktorov.


Akonáhle je vták napadnutý, je takmer nemožné roztoče úplne odstrániť. Liečba nie je účinná na vajíčka, ani na nedospelé jedince. Roztoče často ostávajú na dlhú dobu v „pokoji – v latentnom stave“. Vzhľadom k tomu, že vzdušné vaky majú veľmi tenké steny a sú málo prekrvené, je pre antiparazitiká  obtiažne zlikvidovať ich cez krv, v ktorej sú tieto látky obsiahnuté. Premnoženie roztočov nastáva, keď je vták chorý, stresovaný, má slabú výživu alebo sa stretáva s iným diskomfortom. Keďže chovateľ len ťažko môže odhadnúť či je chov v stresovej situácii, je potrebné pravidelné a opakované podávanie antiparazitík na elimináciu roztočov. Pravidelné podávanie prípravkov ako S76 alebo SCATT zabráni tomu, že pri akútnej invázii roztočov, následnej liečbe príde k nahromadeniu uhynutých roztočov v dýchacej sústave vtákov, čo môže mať za následok sekundárnu bakteriálnu infekciu.  


Ak v dýchacom systéme roztoče spôsobujú zápal, krvácanie a poškodenie, vedie to k zápalu pľúc a nakoniec k úhynu, ak sa nákaza nelieči. Akútne infekcie často končia smrťou, keďže roztoče sa množia veľmi rýchlo. Mohutná nákaza roztočmi často končí smrťou spôsobenou sekundárnymi infekciami. Málokedy ide o uhynutie, ktoré by bolo priamo spôsobené roztočmi. Dýchacia sústava na obranu pred roztočmi vylučuje hlien. Veľké množstvo hlienu v priedušnici ovplyvňuje schopnosť vtákov ľahko dýchať. Ak sa roztoče neustále množia, hlien zužuje priedušnicu ešte viac a vták začne dýchať s otvoreným zobákom. Čím je napadnutie roztočmi akútnejšie, tým viac sa to prejaví na vonkajších znakoch, ktoré spočívajú v ťažkom dýchaní s otvoreným zobákom, pohybujúcim sa chvostom  a vydávaním klokotavých zvukov.  
        

Roztočové infekcie sú často podceňované a sú príčinami nedostatočných chovných výsledkov a zlého zdravotného stavu u amadín Gouldovej. Dráždenie spôsobené týmito škodcami znemožňuje vtákom komfortnú existenciu. Amadiny Gouldovej a kanáriky sú najviac náchylné na premnoženie roztočov vo vzdušných vakoch (respiračná akarióza). Prítomnosť roztočov možno pozorovať pod svetlom po zvlhčení krku vtákov. Vyzerajú ako bodky tvaru a veľkosti špendlíkovej hlavičky pohybujúce sa hore a dole priedušnicou. Pestúnky japonské nie sú na roztočovú infekciu náchylné a často sa používajú ako náhradní rodičia, ako pomoc pri udržaní kontroly nad premnožením roztočov vo vzdušných vakoch. Táto okolnosť by však nemala nabádať chovateľov na ich používanie bezdôvodne.


Na trhu sa v poslednom čase objavili nové prípravky, teda lepšie povedané na zahraničnom trhu. Prípravok S76, ktorý vyvinul významný veterinárny lekár Dr. Rob Marshall, je práve tou novinkou. Princíp jeho účinku je podobne ako u SCATT - u blokovaní nervových impulzov. Tento prípravok vo svojom chove používam už cca 4 roky a som s ním maximálne spokojný. Prípravok S76 je určený pre vtáky a jeho aplikácia je veľmi pohodlná pre chovateľa a v podstate nestresová pre vtáky. Podáva sa do pitnej vody, a tak sa dá naraz preliečiť celý chov. Prípravok S76 je podávaný do pitnej vody v koncentrácii, ktorá závisí od druhu vtákov. Dávkovanie pre drobné spevavce: 2,5 ml prípravku
S76 / 1 liter pitnej vody. Prípravok je vo vode aktívny len 7 – 8 hodín. V krvnom obehu vtákov sa drží 24 – 48 hodín po podaní. Preto je potrebná aplikácia 2 dni v týždni po dobu troch po sebe idúcich týždňov, čím sa zabezpečí likvidácia celého životného cyklu roztočov. Spomenutý prípravok likviduje roztoče, oblé červy ako aj vonkajšie parazity. Nie je účinný na pásomnice. Veľkou výhodou oproti už spomínanému SCATT - u je to, že S76 sa môže podávať v hocijakej fáze životného cyklu vtákov. Nemá teda vplyv na dospelé vtáky, mláďatá ani na vajíčka – oplodnenosť. Samozrejme pri dodržaní predpísanej koncentrácie!


SCATT: v zahraničí je už dlhšiu dobu na predaj prípravok SCATT (účinná látka MOXIDECTIN), ktorý bol vyvinutý v Austrálii a je určený pre vtáky. Jeho účinok pozostáva v blokovaní elektrických impulzov v nervovej sústave roztočov, čím prichádza k ich paralyzovaniu a následnému úhynu. Účinná látka tohto prípravku ostáva v krvi vtákov po dobu zhruba 3 týždňov, čím sa prakticky zachytí celé vývojové štádium roztočov. Keďže vtáky majú odlišné fungovanie nervovej sústavy ako roztoče, nie je tento prípravok pre ne škodlivý. Samozrejme pri dodržaní predpísaného množstva! Výrobca odporúča jeho použitie 3 – 4 x do roka. Nevýhodou tohto prípravku je jeho aplikácia, ktorá pozostáva z nakvapkania jednej kvapky na holú pokožku pod krídlom alebo na krk. Aby bolo možné túto aplikáciu uskutočniť, je potrebné každého vtáka chytiť, čo im spôsobuje dosť výrazný stres a samozrejme pri väčšom chove je táto metóda aj značne pracná, najmä ak sú vtáky umiestnené v priestranných voliérach. Ďalšia veľká nevýhoda tohto nesporne účinného prípravku spočíva v tom, že výrobca neodporúča podávať ho vtákom mladším ako 6 mesiacov !!! Okrem roztočov Sternostoma tracheacolum tento prípravok zabíja i červené roztoče.


Ak chovateľ nemá možnosť zakúpiť si jeden zo spomínaných prípravkov, stále môže siahnuť po osvedčenom, i keď nie celkom vhodnom prípravku IVOMEC. Dá sa zakúpiť u veterinárnych lekárov. Podľa vlastných skúseností odporúčam jeho riedenie s propylén glycolom v pomere 1 : 3 (drobné exoty). Takýto roztok vo forme 1 kvapky potom naniesť na holú pokožku vtákov podobne ako som to popísal u SCATT - u. Kúru je potrebné opakovať 3 x v týždenných intervaloch. V nijakom prípade neodporúčam chovateľom, aby IVOMEC či iné antiparazitikum podávali malým spevavom, ako sú aj amadiny Gouldovej, injekčne. Pokožka vtákov má cca 70 x vyššiu absorpčnú schopnosť, ako pokožka cicavcov a potrebné liečivo sa cez ňu veľmi dobre vstrebe. Injekčné podávanie, i keď len pod kožu pokladám za nebezpečné a život ohrozujúce, navyše je to zbytočné. Je to názor nie len môj, ale aj veterinárov, s ktorými som to konzultoval (MVDr. J. Jirsová, MVDr. M. Kelecsenyi, MVDr. J. Šimunek,...). Navyše IVOMEC vo forme, ako je u nás predávaný nie je určený ani na podávanie v pitnej vode.




Aby sme predišli stratám pri výskyte sekundárnych infekcií, je potrebné zvoliť takú metódu ošetrenia od roztočovej nákazy, ktorá bude organizmus vtákov efektívne chrániť. Ovšem pri masívnom premnožení roztočov v dýchacej sústave a ich likvidácii použitými prípravkami môže prísť k sekundárnej infekcii, ktorú môžu spôsobiť práve uhynuté telá roztočov. Preto je vhodné po liečbe protiroztočovými prípravkami zvážiť použitie antibiotiká s účinnou látkou AMOXICILLIN, napríklad AMOXYGAL - u, podľa odporúčaného dávkovania a so súhlasom veterinára. Predíde sa tým sekundárnej pľúcnej infekcii. Samozrejme ako každá liečba, aj liečba antiparazitikami môže mať fatálny koniec z dôvodu udusenia, ktoré môže spôsobiť nahromadenie uhynutých roztočov v dýchacej sústave vtákov. Toto hrozí len pri extrémne masívnom premnožení roztočov. Preto by som spolu s prípravkami na likvidáciu roztočov, najmä v neliečených chovoch volil pri prvom ošetrení aj podávanie spomenutých ATB.

Po liečbe je nutné pristúpiť k očiste – dezinfekcii chovného zariadenia, a to najmä takých častí, ktoré slúžia ako kontaktné pre všetky vtáky (napájačky, kúpeľničky, búdky, bidlá,...)


Na našom trhu bohužiaľ nie sú kvalitné prípravky na boj s touto nákazou u vtákov. Používané liečivá ako IVOMEC (účinná látka IVERMECTIN), DECTOMAX, v poslednom čase STRONGHOLD,... sú len experimentálnou náhradou skutočného liečiva pre vtáky. Tieto prípravky sú podľa výrobcov určené na použitie u cicavcov, čomu zodpovedá ich koncentrácia a tiež spôsob aplikácie, ktorý je zvyčajne injekčný. Nie sú preto najvhodnejšie pre vtáky. Na liečenie sa doteraz často používal prípravok „ARPALIT“, ktorý by som však neodporúčal, pretože množstvo, ktoré je potrebné na zahubenie roztočov je pre vtáky silne toxické. Arpalit aj Biokill sú vhodné na dezinfekciu klietok, búdok, ako aj iných častí chovného zariadenia. Na záver by som chcel apelovať na chovateľov, aby nepodceňovali toto „ochorenie“, ktoré môže mať za následok vysoké úhyny, zastavenie preperovania, a iné. Asi najväčším rizikom je to, že v neliečenom chove sa môžu roztoče udržiavať v „rovnovážnom stave“ avšak pri zakúpení vtáka a jeho prenesení do iného chovu, čo spôsobuje stres, môže prísť a často aj prichádza k premnoženiu roztočov a nastáva nie len úhyn prineseného jedinca, ale je postihnutý aj predtým zdravý chov. Preto by som sa prikláňal k preventívnym liečbam a okamžite po zakúpení vtáka mu aplikovať účinné antiparazitikum (spomenuté vyššie). Vždy je tiež potrebné preliečiť naraz celý chov, a nie len postihnutého jedinca.
Verím, že uvedené informácie pomôžu chovateľom udržať tento nešvár v chovoch na uzde.