Nažiny - holé hlavy u amadín Gouldovej
U vtákov v chovoch je zrýchlené preperovanie znakom dobrého zdravia, veľmi dobre nastavenej potravy, ako i vhodných podmienok v chovnom zariadení. Oneskorené preperovanie je často nespozorovateľné, až kým sa neobjavia nažiny - vypadané peria na hlavách a v zátylku.
Nažiny sú bežným úkazom v chovoch amadín Gouldovej, často sa objavia ku koncu preperovania. Normálne preperovanie u amadín Gouldovej začne cca 3 mesiace po osamostatnení sa. Často sa však preperovanie zastaví, čo má zvyčajne za následok objavenie sa holých miest za hlavou.
Možné príčiny objavenia sa nažín – spojené s oneskoreným preperovaním
1. Nutrične nevyvážená potrava – zvlášť nedostatok proteínov, jódu, vápnika a vitamínu D,
2. Klimatické zmeny – chladné počasie, zmeny teploty a vlhkosti, neprimerane vysoká vlhkosť alebo nedostatočné slnečné svetlo (t. j. málo svetla s UV),
3. Choroba – obzvlášť roztočová infekcia vzduchových vakov,
4. Predĺženie chovnej sezóny do neskorého obdobia.
Oneskorené preperovanie zvyčajne končí nažinami, keď nedostatočná výživa a veľké zmeny klimatických faktorov znížia imunitu a spustia premnoženie roztočov. Keď sa objavia nažiny ku koncu preperovacieho cyklu spojené s neprimeranou stravou alebo intenzívnym rozmnožením roztočov vo vzdušných vakoch.
Nažiny, ktoré sa objavia mimo procesu preperovania, môžu byť spôsobené inými okolnosťami, ako napr. roztočmi Cnemidocoptes mutans (lúpavec kurí - vápenka), plesňové, kvasinkové a bakteriálne infekcie.
Liečba nažín
1. Okamžitá liečba nažín by sa mala zamerať na skvalitnenie podávanej potravy,
2. Pridať vitamínové preparáty - pozor, neprekročiť dávkovanie,
3. Ivermectin-ová/Moxidectin-ová liečba 2 po sebe idúce dni po dobu 3 týždňov. Pokračovať kúrami, ktoré sú odporúčané ako časť prevencie voči roztočom vo vzdušných vakoch.
Prevencia voči nažinatosti
V minulosti bol jód používaný ako liek proti nažinatosti, pretože stimuloval štítnu žľazu a vyvolal preperovanie. Jód je veľmi potrebný pre organizmus, aby sa netvorili nažiny, ale keď sa používa samotný, neprináša správnu výživovú rovnováhu na podporu zrýchlenia preperovania. Mal by byť začlenený do kompletného nutričného programu, ktorý prináša aj energiu, aj výživu pre preperujúce vtáky.
V zahraničí sú k dispozícii prípravky s obsahom jódu, ktorý vyhovuje amadinám Gouldovej. Sú to napríklad : liquid iodine vyrobený z morských rias (Doplnok určený na riešenie nedostatkov jódu u vtákov. Tento prípravok poskytuje dostupný jód potrebný pre austrálske spevavce a eliminuje vypadávanie peria na hlavách u amadín goludovej). Ako však predajca uvádza, ak sa ani po 3 týždňoch od podávania prípravku nedostaví zmena v operení hlavy, potom nažiny na hlave nie sú spôsobené nedostatkom jódu, ale z iných príčin (hormonálne, genetické, mechanické...). Takže ďalšie podávanie tohto prípravku považujem skôr za kontraproduktívne.
Pravdepodobne sú aj na našom trhu prípravky s vyšším obsahom jódu, no neskúmal som túto možnosť, keďže v chove tento problém nemám.
Je známy ešte aj starší prípravok, ktorý si môže dať vyrobiť chovateľ v lekárni. Ide o Lugolov roztok. Prikladám zloženie a dávkovanie – pred použitím však odporúčam overiť si tieto informácie u veterinára:
Lugolov roztok (pripraví ho ktorákoľvek lekáreň bez predpisu lekára) takto:
R. p. Iodi 1, -
Kalii iodati 2, -
Aqua destilata ad 100 ml.
Odporúčaná aplikácia:
1 kvapka Lugolovho roztoku na 30 ml vody, v naliehavých prípadoch aj 3 kvapky na 10 ml vody. Osvedčilo sa kvapkanie jódu na kožu pod krídlo alebo medzi krídla na chrbte. Jód sa kožou vstrebáva do organizmu.
Upozornenie: Podávanie jódu môže spôsobovať problémy, vo vysokých dávkach je to toxická látka a dá sa ním ľahko predávkovať. Preto by som skôr skúmal príčiny, ktoré viedli k vypadaniu peria na hlave a keď už by som sa mal rozhodnúť použiť prípravok s jódom, tak len indikovaný pre vtáky a v kombinácii s vhodnou stravou a vhodnými podmienkami v chovnom zariadení. Podávanie len samotného jódu mi pripadá ako neúčinné a častokrát skôr škodlivé.
Keďže píšem o prípravkoch na báze jódu a teda o látkach ovplyvňujúcich štítnu žľazu s následkom pre celý organizmus, nedá mi nespomenúť funkciu štítnej žľazy a metabolizmus jódu v organizme s jeho účinkami:
Štítna žľaza a jód
Štítna žľaza /glandula thyroidea/
pôvodne jej funkciu plnili rozptýlené žliazky, ktoré sa postupne spájali,
- u vtákov je to už párová žľaza,
- produkuje tyroxín a trijódtyronín – hormóny. Pre ich tvorbu je nevyhnutný jód. Tieto hormóny ovplyvňujú metabolizmus všetkých živín v organizme.
- znížená funkcia štítnej žľazy často vzniká pri nedostatku jódu, prejavuje sa spomalením metabolizmu a následne dochádza k zväčšeniu štítnej žľazy. Spôsobuje poruchy rastu, CNS, pohlavnej sústavy...
- zvýšená funkcia štítnej žľazy spôsobuje nadmerne zvýšený metabolizmus, vyššiu tvorbu tepla, zvýšený tep...
Význam jódu vo výžive zvierat
Vplyv rôznych foriem podávaného jódu vo svojich experimentoch sledovali Suchý et al. (2001) v období pohlavného dospievania kohútov. Prídavok jódu ani jeho jednotlivé formy preukázateľne neovplyvnili telesnú hmotnosť kohútov. Prídavok jódu a jeho formy mali pozitívny vplyv na kvantitatívne a kvalitatívne parametre ejakulácie. Pokles hodnôt nastal v niektorých ukazovateľoch krvného obrazu a imunitného systému...
Vzťah jódu k ostatným minerálnym látkam a iným látkam
Jód môže pôsobiť s ostatnými minerálnymi látkami synergicky (pozitívne) alebo antagonisticky (negatívne). Synergicky pôsobí napr. na fosfor, vápnik, meď a na mnoho ďalších.
Metabolizmus jódu
Jediná známa funkcia jódu sa spája s činnosťou štítnej žľazy. Hlavnou funkciou štítnej žľazy je produkcia tyreoidových hormónov a ich sekrécia do krvi . Anorganický jód sa viaže s molekulou tyrozínu, pričom v štítnej žľaze vzniká hormón tyroxín a trijódtyronín. Jód tvorí 60 % hmotnosti tyroxínu. Hlavným produktom štítnej žľazy je tyroxín (85 % produkcie).
Poruchy funkcie štítnej žľazy
Pri hypertyreóze – (zvýšená aktivita štítnej žľazy)
Účinkom tyroxínu prebieha metabolizmus látok (sacharidov, bielkovín a tukov) síce normálne, ale oveľa intenzívnejšie. Ak sa vtákom podá nadmerné množstvo tyroxínu, vypadáva im perie alebo sa tvorí neúplne rozvinuté perie. Pri hypertyreóze sa zvyšuje aktivita sťahovavých vtákov na migráciu. Aktivita štítnej žľazy do značnej miery ovplyvňuje rýchlosť metabolizmu a tým aj sklon k priberaniu alebo chudnutiu. Pri prebytku jódu v potrave sa prejavuje hyperfunkcia štítnej žľazy, ktorá má za následok zrýchlenie metabolizmu, čo sa prejavuje chudnutím a triaškou.
Pri hypofunkcii štítnej žľazy - (znížená aktivita štítnej žľazy)
U živočíchov pri hypofunkcii štítnej žľazy neprebiehajú diferencované procesy v tkanivách, napr. mláďatá pomalšie rastú, nastáva porucha v tvorbe peria.
Popis funkcie štítnej žľazy a účinok jódu na organizmus som sem vložil najmä z toho dôvodu, že sa stretávam s častým a často aj neopodstatneným podávaním jódu vo vysokých dávkach, čo môže spôsobiť vyššie uvedené problémy. Prídavok jódu síce môže napomôcť pri preperovaní alebo doperení, no jeho predávkovanie spôsobí opačný efekt ešte aj s možnými trvalými následkami na organizmus.
Hniezdenie/chov a nažinatosť
Nedoperené vtáky by sa nemali zaraďovať do chovného programu. Tieto vtáky by sa nemali páriť v období rozmnožovania, ktoré nasleduje hneď po preperovaní. Avšak nažiny nie sú nutne znakom oslabenia vtáka, ale skôr znakom nutrične nevyváženej potravy a iných stresujúcich faktorov. Vtáky, ktoré úspešne preperili z nažinatosti, mali by ísť na párenie v nasledujúcej chovnej sezóne. Ak sa nažinatosť objaví znova v nasledujúcej sezóne, ide o genetické oslabenie a tieto vtáky by sa nemali používať na chov. Táto genetická vada sa dá často pripísať na vrub pokrvnému páreniu - inbreadingu.
Záver
Keďže nažiny na hlave - holé hlavy u amadín Gouldovej sú pomerne častým problémom, snažil som sa popísať postupy na ich elimináciu. Ak majú vtáky genetické predispozície na vypadávanie peria na hlavách, je potrebné ich z chovu vyradiť, ak je toto vypadávanie spôsobené nedostatkom jódu, načrtol som jeho podávanie (pozor na predávkovanie), vo väčšine prípadov je to však dôsledok zastaveného preperovania z dôvodu napadnutia roztočmi Sternostoma tracheacolum, a preto som sa tejto problematike, ako i liečbe, obšírnejšie venoval. Aj keď sa na prvý pohľad možno zdá, že témy spolu nesúvisia, no opak je pravdou. Vypadávanie peria na hlavách či v zátylku môže mať viacero príčin, a preto je dôležité ich správne identifikovať.
Ďalšie možné príčiny
Strata peria na hlave môže byť spôsobená aj preplnením voliéry - klietky, vzájomnou neznášanlivosťou vtákov, teritoriálnym správaním.... Typické vypadané - vytrhané perie za hlavou na krku sa pomerne často vyskytuje u samičiek, ale aj u samčekov v toku. Prichádza k tomu najmä vtedy, ak sú vtáky oboch pohlaví umiestnené spolu bez možnosti hniezdenia. Pohlavným nabudením prichádza k vzájomnému vytrhávaniu si peria, ktoré sa však pri najbližšom preperení obnoví. Všimol som si toto vypadané perie aj u samičiek, ktoré boli v klietke bez samčekov, takže si myslím, že dôvodom takejto straty peria môže byť tiež hormonálna činnosť, ktorá prebieha v telách vtákov v čase vysokej pohlavnej aktivity. Je to skôr estetická ako funkčná vada a vtáky s takýmto „poškodením“ môžeme kľudne použiť v chovnej sezóne. Iné je, ak by bolo perie vypadané na celej hlave. To by svedčilo o vážnejšom probléme, ako je vyslovene agresívny jedinec v klietke alebo prítomnosť roztočov.
Dodatok veterinára:
1. Nadměrná aplikace jódu jak do vody nebo na kůži může opravdu snadno vyústit v poruchu štítné žlázy, což negativně ovlivní činnost všech orgánových systémů. Kůže má u ptáků pouze dvě vrstvy (u savců tři), cokoli se tedy aplikuje na kůži, snadno se vstřebá do organismu. Jód navíc dráždí kůži i lokálně. Nejsprávnější a nejbezpečnější je v poznámkách uvedená aplikace Lugolova roztoku do vody.
2. Přípravky proti roztočům na bázi ivermectinu nebo jeho derivátů jsou velmi specifického charakteru. Většina z nich byla vyrobena pro injekční podávání u velkých hospodářských zvířat. Injekční aplikace u některých psů, plazů a drobných ptáků může vést k alergické reakci končící smrtí. Je popsán případ chovu kanárů, kde byl ivermectin, sice ve správné dávce, podán podkožně. Do hodiny po aplikaci ptáci sletěli na zem, ulehli na bok a tvrdě usnuli. Po 36 hodinách se většina postupně probudila, avšak pouze většina. Úspěšně byly vyzkoušeny aplikace na kůži a do vody, které jsou při dodržení dávky zjevně bezpečné. Bezpečná injekční aplikace do svalů byla zatím potvrzena u některách dravých ptáků.
MVDr. Viktor Tukač, CSc.