amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Vtáky majú rozdielne pohlavie – gonochorizmus. Pri pohlavnom rozmnožovaní vznikajú v pohlavných orgánoch (žľazách) – gonádach - pohlavné bunky – gaméty. Vtáky majú samčie alebo len samičie pohlavné orgány, v ktorých vznikajú len samčie alebo len samičie gaméty.

Prítomnosť pohlavných orgánov – gonád - na tvorbu pohlavných znakov, ktoré delíme na:  

-    primárne pohlavné znaky, na základe ktorých sa jedinci oddeleného pohlavia rozlišujú na samčekov a samičky

-  sekundárne pohlavné znaky, ktoré sú vytvorené za pomoci hormónov vzniknutých v primárnych pohlavných znakoch - gonádach. Sú to morfologické a funkčné vlastnosti, napr. veľkosť tela, sfarbenie peria, spev,... Na základe sekundárnych pohlavných znakov možno na prvý pohľad odlíšiť samčeka od samičky - pohlavný domorfizmus. Väčšina živočíchov je schopná rozmnožovať sa len v určitom období roka. Organizmus samíc v inom čase nie je pripravený na rozmnožovanie – zabezpečený vývin mláďat v priaznivejších podmienkach


































V čase pohlavnej aktivity je to najvyvinutejší ústroj rozmnožovacej sústavy vtákov. Je to dlhá elasticky roztiahnuteľná rúra s bohato zriasenou a prekrvenou slizničnou výstelkou. Začína sa lievikom, pokračuje bielkotvornými slučkami do zúženiny vajcovodu, ďalej do rozšíreniny, tzv. maternice a po druhej zúženine vstupuje do kloaky. Vajcová bunka (žĺtková guľa) sa pri ovulácii dostáva z vaječníka do lievika vajcovodu, odtiaľ do bielkotvorných slučiek vajcovodu, kde sa obaľuje bielkom a po jeho dotvorení sa v prvej zúženine, tzv. krčka, obalí papierovými blanami a v rozšírenine, tzv. maternice, sa obalí škrupinou a cez poslednú zúženinu, tzv. pošvu, sa dostáva kloakou von. Aj keď majú vtáky pri vyliahnutí anatomické základy oboch vajcovodov, vyvíja sa iba ľavý, čo súvisí s vývojom ľavého vaječníka.

Sú samičie pohlavné žľazy. Pri cicavcoch sú to párové ústroje, vtáky majú vyvinutý iba ľavý vaječník (aj keď pri vyliahnutí sú anatomicky založené oba). Samice cicavcov majú vaječníky zavesené po stranách stropu bedrovej oblasti, v dospelosti bližšie k obličkám, samice vtákov v strede stropu telovej dutiny medzi pľúcami a obličkami. Tkanivo vaječníkov tvorí tzv. dreňová časť, v ktorej sú koncentrované cievy a nervové ukončenia a kôrová časť, v ktorej je tkanivo so zárodočným epitelom. Do obdobia pohlavnej dospelosti epitel vyprodukuje veľké množstvo pohlavných buniek. Z nich sa však iba malé percento zúčastňuje oplodňovacieho procesu. Tento proces, ktorým sa z pohlavnej bunky vytvorí vajíčko schopné oplodnenia sa nazýva dozrievanie vajíčok. Je to hormonálne riadený cyklus (pohlavný cyklus). Okrem vajíčok vaječníky produkujú samičie pohlavné hormóny estrogény.

Fyziologický proces prebiehajúci v pohlavných orgánoch samíc vtákov. Od tvorby pohlavných vajíčok samíc cicavcov sa líši a súvisí s celkovým odlišným vývinom vtákov. Vývin vtáčích jedincov sa uskutočňuje vo vajíčku mimo tela matky zo zásobných látok, ktoré vajce obsahuje. Vajíčko okrem pohlavného vajíčka obsahuje všetky látky potrebné na vývin nového organizmu. Tvorba vajíčka nie je len ovulácia (uvoľnenie pohlavného vajíčka z vaječníka), ale zložitý proces líšiaci sa už v samom vaječníku. Pohlavne dospelým samiciam vtákov sa zväčšujú vajíčkové folikuly, ktoré sa dostávajú z kôrovej vrstvy vaječníka hneď mimo nej a visia na vaječníku akoby na krátkych stopkách. Vo vajíčkovom folikule okrem dozrievania pohlavného vajíčka prebieha aj tvorba žĺtkových zŕn, čo sa navonok prejavuje ako rast, zväčšovanie a dozrievanie žĺtkovej gule. Tento proces tvorby žĺtka trvá niekoľko dní a súčasne dozrieva niekoľko žĺtkov v súvislom poradí. Po dozretí obal žĺtkovej gule praská v mieste nazvanom stigma a žĺtok vkĺzne do lievika vajcovodu. Špirálovitým pohybom sa posúva, pričom sa v prvom úseku vajcovodu obaľuje tuhým bielkom, kt. sa na póloch žĺtka povrazovito stáča a vytvára chalázy. V ďalšom úseku sa za stáleho otáčania vajíčka okolo pozdĺžnej osi obaľuje riedkym bielkom, potom tuhým a nakoniec riedkym, čím sa vytvoria štyri odlišné vrstvy bielka; tento proces trvá niekoľko hodín v úseku vajcovodu, ktorý tvoria bielkotvorné slučky. V prvej zúženine vajcovodu sa bielok obalí papierovou blanou a potom podškrupinovou blanou. Proces tvorby blán trvá niekoľko hodín. V rozšírenine vajcovodu (maternici) sa na škrupinovú blanu vylučuje uhličitan vápenatý a tvorí škrupinu vajíčka, do ktorej sa v záverečnom procese jej vzniku vylučuje pigment určujúci farbu škrupiny. Tvorba škrupiny trvá niekoľko hodín. Pri prechode druhou zúženinou vajcovodu (pošvou) sa dostáva na škrupinu bielkovinový mucínový výlučok, ktorý na vzduchu zasychá a má čiastočne ochrannú funkciu. Pri znášaní sa vajíčko stykom s chladnejším vzduchom ochladí, jeho hmota zmenší svoj objem a medzi podškrupinovú a bielkovú blanu sa nasaje vzduch, čím na tupom póle vznikne vzduchová komôrka (bublina). Proces tvorby vajíčka trvá v priemere 20 - 22 hodín. Pohlavné vajíčko sa počas vzniku žĺtkovej gule dostáva na ovál žĺtka v mieste, ktoré sa nazýva zárodočný terčík. Ak sa vajíčková bunka oplodnila, nastáva delenie buniek už počas tvorby vajíčka. Po jeho znesení vývin zárodku v dôsledku ochladenia ustáva, a ak sa po istom čase tepelné podmienky potrebné na liahnutie neobnovia, zárodok odumrie. Tým možno vysvetliť zníženie liahnivosti dlho skladovaných vajíčok.

Vajce je pohlavný produkt samíc vtákov obsahuje pohlavnú bunku, zásobné látky a obalové štruktúry potrebné na vývin a ochranu zárodku počas jeho vývinu. Medzi základné makroskopické zložky pa¬trí pohlavná bunka (zárodočný terčík), žĺtok, bielok, podškrupinové blany uzatvárajúce vzduchovú komôrku a škrupina.



-  Zárodočný terčík je ostrovček pod žĺtkovou blanou na ovále žĺtka a má tvar splošteného mechúrika. Prevažnú časť priestoru zárodočného terčíka vypĺňa vlastná pohlavná vajíčková bunka. Zárodočný terčík viditeľný voľným okom na žĺtku rozbitého vajca alebo je viditeľný ako tmavšia okrúhla škvrna pri presvietení vajíčka (ako tmavá okrúhla škvrnka).

-    Žĺtok sa nachádza v strede vajíčka a je obalený jemnou žltkastou žĺtkovou blanou (vitelínovou blanou). Tvoria ho svetlé a tmavé vrstvy. Svetlý žĺtok je uložený aj v strede žĺtka odkiaľ stĺpikovite vybieha až pod povrchový obal žĺtka, kde sa rozširuje a lievikovite obklopuje zárodočný terčík. Tmavý žĺtok sa strieda so svetlým v 6 vrstvách. Svetlý v porovnaní s tmavým obsahuje menej tukov, viac vody a bielkovín.

-  Bielok tvoria štyri vrstvy: pevná vrstva obaľujúca žĺtok a predĺžená v chalázy, riedka vrstva, tuhá a pod škrupinou opäť riedka. Funkcia bielka okrem hodnoty zásobných látok súvisí s udržaním žĺtka v jeho stredovej polohe, ktorá je podmienkou normálneho vývinu vtáčieho zárodku v prípade.

-  Podškrupinové blany - blana obaľujúca bielok (bielková) je slabšia ako blana pokrývajúca škrupinu zvnútra (podškrupinová). Funkčne zabezpečujú priepustnosť plynov medzi vajíčkom a prostredím; vekom (vysychaním) sa ich priepustnosť zvyšuje.

-   Vzduchová komôrka je funkčne významná pri výmene plynov medzi vyvíjajúcim sa zárodkom.

- Škrupina vajíčka tvorí jeho ochranný obal, chráni jeho obsah pred vysychaním, infekciou a mechanickým poškodením. Hrúbka je druhovým a čiastočne aj plemenným znakom. Tvoria ju dve vrstvy. Obsahuje 4 000 - 7 000 pórov, kt. umožňujú výmenu plynov a vodných pár medzi vajcovým obsahom (pri liahnutí zárodkom) a prostredím. Vnútorná vrstva škrupiny má stĺpikovú štruktúru, vonkajšia hubovitú zhustenú. Povrch škrupiny pokrýva zaschnutý mucínový hlien, kt. tvorí súvislý pokriv (kutikulu) chrániaci vajcový obsah pred vnikaním mikroorganizmov. Okrem toho vy¬rovnáva mikroskopické nerovnosti povrchu vajíčka.

Je to samčia pohlavná bunka, skladá sa z hlavičky, krčka a bičíka. Spermie vznikajú zložitým procesom, ktorý sa začína odlúpnutím zárodočnej pohlavnej bunky zo zárodočného epitelu v kanálikoch semenníkov a dozrievanie končí v prísemenníkoch. Semenníky - samčie pohlavné žľazy. Patria k najdôležitejším žľazám so zmiešaným vylučovaním. Vylučujú samčie pohlavné bunky a pohlavné hormóny. Vtáky majú vo všetkých prípadoch semenníky uložené na strope telovej dutiny, približne v strede, medzi zadným hrotom pľúc a predným lalokom obličiek. Majú žltobielu farbu, tvar je prevažne fazuľovitý, v čase pohlavnej aktivity sú dvojnásobne až päťnásobne zväčšené. Vyplnené sú točitými semenotvornými kanálikmi vystlanými zárodočným epitelom. Oddeľovaním buniek zo zárodočného epitelu nastáva proces tvorby spermií. Pôvodný, nepravidelne guľovitý tvar spermií sa cestou v prísemenníkoch a semenovodoch procesom, ktorý sa nazýva dozrievanie spermií mení na útvar s hlavičkou, kŕčikom a bičíkom. Medzi veľkosťou a utváraním spermií sú druhové rozdiely. Z pohlavných hormónov produkujú testosterón a v menšom množstve aj samičie pohlavné hormóny.