amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Zobák
Je kónusovitého tvaru. Skladá sa z hornej a dolnej čeľuste. Vrchná čeľusť je výrazne klenutá. Čeľuste sú zahnuté tvrdými okrajmi, ktoré vtáky používajú pri lúskaní semien. V zobákovej dutine na dolnej čeľusti leží jazyk, ktorý je upevnený na pohyblivej jazylke. Na jazyku vtákov sa nachádza len veľmi malý počet chuťových pohárikov.

Hltan (pharynx)
Podnebie zobákovej dutiny prechádza plynulo v podnebie hltanu. Vo vrchnej časti podnebia je pozdĺžna štrbina, ktorá je vyústením nosnej dutiny (choanu) do hltanu. Za touto štrbinou vyúsťujú obe Eustachove trubice. Dutina zobáku a dutina hltana sú z časti totožné a nachádza sa v nich niekoľko žliaz.

Pažerák (oesophagus)
Hltanová dutina (davum pharings) prechádza v spodnej časti do pažeráka. Pažerák u vtákov je výraznejší ako u cicavcov. Nachádza sa nad priedušnicou, ale v spodnej časti krku sa stáča na pravú stranu. Je tvorený najmä hladkou svalovinou. Po vstupe do hrudného koša je pažerák umiestnený medzi pľúcami, zužuje sa a stáva sa z neho žalúdok (ventriculus). U amadín Gouldovej sa pažerák pred vstupom do tela vydúva do priestranného hrvoľa (ingluvies) viac do pravej strany. Hrvoľ je rozdelený na ľavý a pravý vak. Sliznica hrvoľa obsahuje priečne pruhované svalové vlákna, ktoré do nej vrastajú z podkožných svalov.

Žalúdok (ventriculus)
U vtákov je rozdelený na dve časti: žalúdok žľaznatý (pars glanduliaris) – proventiculus; žalúdok svalnatý (pars muscularis) - ventriculus.

Žľaznatý žalúdok je pomerne malý a nachádza sa na ľavej strane medzi lalokmi pečene, ku ktorým prirastá. Pri prechode do svalnatého žalúdka sa výrazne zužuje. Svalovinu žľaznatého žalúdka tvorí vonkajšia tenká vrstva pozdĺžnej svaloviny a výrazná vrstva kruhovej svaloviny. Na povrchu žľaznatého žalúdka je hrubá vrstva sliznice ružovej farby. Jeho sliznica vytvára početné záhyby. Žľaznatý  žalúdok vylučuje pepsín a žalúdočnú kyselinu.

Svalnatý žalúdok sa nachádza za pečeňou, ktorá ho čiastočne prekrýva. Má šošovkovitý tvar. U zrnožravých vtákov, akými je amadina Gouldovej, je svalovina svalnatého žalúdka výrazne vyvinutá. Svalnatý žalúdok má u takýchto vtákov veľký objem a jeho svalovinu tvoria dva postranné svaly spojené silnou šľachou. V prednej a zadnej časti svalnatého žalúdka sa nachádzajú dva menšie svaly. V svalnatom žalúdku sa nachádza silná rohovinová vrstva, ktorá je ryhovaná a je umiestnená v blízkosti postranných svalov. Do svalnatého žalúdku ústia slepé črevá. Svalnatý žalúdok zabezpečuje rozomletie potravy a kyslú proteolýzu - trávenie.

Črevá (intestinum) sa u vtákov rozdeľujú na:

-    tenké črevo (intestinum tenue), ktoré sa skladá z dvanástorníka, lačníka (stredná časť tenkého čreva) a kyčelníka (ilea; dolná časť tenkého čreva). Tenké črevo je najdôležitejším orgánom chemického trávenia a absorpcie živín do krvného obehu. Tu je chýmus - natrávená potrava zo svalnatého žalúdka neutralizovaná žlčou, pankreatickou a črevnou šťavou. Chemické trávenie škrobu sa uskutočňuje najmä v tenkom čreve aktivitou pankreatickej amylázy a enzýmu črevnej šťavy - maltázy. Laktóza a sacharóza sú hydrolyzované laktázou a maltázou črevnej šťavy. Sliznica tenkého čreva je bledoružová, v jeho väčšine sú viditeľné priečne riasy. Od polovice tenkého čreva postupne ubúdajú. Potom sa vyskytujú už len v náznakoch a v distálnych úsekoch ilea už nie sú. Sliznica tenkého čreva je posiata črevnými klkmi. Tie vytvárajú zamatový vzhľad sliznice

-    hrubé črevo (intestinum crassum), ktoré sa skladá zo slepých čriev, trakčníka (colon) a konečníka

Dvanástorník vystupuje zo svalnatého žalúdka a tvorí dlhú slučku. Má dve časti:
1.) zostupný dvanástorník – postupuje do zadnej časti žalúdku
2.) vzostupný dvanástorník - časť, ktorá sa otáča k prednému okraju svalnatého žalúdka.
Obe tieto časti sú spojené väzivom, v ktorom je upevnený pankreas.

Lačník (jejunum) vytvára záhyby, ktoré sa ukladajú medzi vzdušné vaky.

Kyčelník (ileum) je krátky koncový útvar tenkého čreva. Ileum plynulo prechádza z lačníka bez vymedzenej hranice. Vyústenie distálneho konca ilea do začiatku hrubého čreva sa označuje ako ostium ileocecale. pH v ileu je medzi 6 – 8.

Slepé črevá (caeca) slúžia najmä na digesciu (trávenie) a absorpciu (vstrebávanie). Sú tiež imunologickým kontaktným orgánom. Slepé črevá sú dve, ich veľkosť závisí od toho či sú naplnené. Stena tenkých čriev je veľmi elastická. V caecách – slepých črevách - „sídlia“ baktérie, ktoré pomáhajú pri rozklade celulózy na stráviteľné karbohydráty. Potrava dosiahne slepé črevá antiperistaltickými pohybmi recta. Najnovšie štúdie vykázali, že fermentácia v slepých črevách za pomoci baktérií dodáva iba malú časť celkovej energetickej potreby vtákov, takže naozajstný význam slepého čreva u domácej hydiny ešte nie je celkom známy. Spevavce nemajú slepé črevá.

Trakčník (colon) má zvyčajne veľkosť tenkých čriev. Vyúsťuje do kloaky.

Kloaka je rozšírený konečný úsek tráviaceho traktu, kam vyúsťujú pohlavné a močové vývody. Predná časť je v podstate rozšírený konečník. Do strednej časti ústia oba močovody a v závislosti na pohlaví tiež oba semenovody alebo vajcovod.

K tráviacemu ústrojenstvu patrí tiež pečeň (hepar) a slinivka (pankreas).

Pečeň sa skladá z pravého a ľavého laloku tmavohnedej farby. Ľavý lalok býva väčšinou menší než lalok pravý. Pečeň je umiestnená v bezprostrednej blízkosti srdca z dôvodu chýbajúcej bránice u vtákov, ktorá by oddeľovala hrudnú a brušnú dutinu.

Pankreas leží medzi dvanástorníkom, má výrazné dva až tri laloky. Jeho vývody vyúsťujú do vzostupnej časti dvanástorníka.




Doterajšie vedomosti o trávení vtákov spočívajú najmä na vedeckých výskumoch u hydiny. Hydina patrí do radu Galliformes - kurotvaré, jedného z najprimitívnejších, vývojovo najstarších radov. U týchto vtákov sú všetky časti tráviacej sústavy zapojené do procesu trávenia (hrvoľ, glandulárny – žľaznatý žalúdok, musculárny - svalnatý žalúdok, tenké črevo i slepé črevá).






















































Ich potrava je trávená chemicky (bez pomoci symbiotických baktérií), následne sa živiny vstrebávajú v tenkom čreve. O spevavcoch sa predpokladá, že nemajú permanentnú črevnú flóru. Pri vykonávaní mikroskopického vyšetrenia vzoriek trusu od zdravých zvierat sa neobjavili žiadne baktérie ani iné organizmy. Aeróbna kultivácia zo vzorky trusu tiež nepotvrdila žiadne baktérie. Je všeobecne známe, že spevavce sú evolučne najmladšími a najvyspelejšími vtákmi. Ich malá veľkosť a rýchly metabolizmus (o 65% rýchlejší ako u nespevavcov) im umožnili vydobyť si dominantné miesto, čo sa týka počtu druhov vo svete vtákov. Drobné spevavce potrebujú viac energie na udržanie telesnej teploty (o 2°C vyššej ako u iných vtákov). Množstvo ich dennej potravy predstavuje cca 30 a viac percent ich telesnej hmotnosti a príjem tekutín 25 - 30 ml na 100 gramov telesnej hmotnosti, čo sú relatívne veľké množstvá na uspokojenie ich energetických potrieb. Potrava musí byť strávená a vstrebaná relatívne rýchlo. Smrť na vykrvácanie, ktorá sa objavuje u spevavcov, ktoré neprijímali potravu posledných 48 hodín, svedčí o vysokej vascularizácii – prekrvení a kvalitnej absorpcii - vstrebávaní v tenkom čreve. Baktérie vyskytujúce sa v tráviacom trakte primitívnejších vtákov (Galliformes - Kurotvaré), ktoré pomáhajú pri trávení a tiež produkujú vitamíny a iné metabolity, nie sú u spevavcov nutné. Extrémne vysoké nároky na energiu týchto malých vtákov sú uspokojené zvýšenou aktivitou enzýmov (lipázy a amylázy). Vylepšené chemické trávenie (enzymatické) a dokonalé vstrebávanie živín vyskytujúce sa u malých spevavcov sú oveľa výhodnejším, rýchlejším  a efektívnejším spôsobom získavania energie. Biotopy osídlené dobre mobilnými spevavcami im poskytujú aj potrebnú pestrú potravu s vitamínmi a inými stopovými prvkami. Zvýšený bazálny - kľudový metabolizmus tejto skupiny vtákov v porovnaní s ostatnými vtákmi podčiarkuje ich jedinečnosť. Rýchlosť bazálneho - kľudového metabolizmu spevavcov je približne o 50 - 60% vyššia ako u vtákov iných skupín (veľkosti vtákov sú pritom porovnateľné). Táto schopnosť objavená u spevavcov poukazuje na značnú odlišnosť od fyziológie primitívnejších skupín, ako napr. Galliformes – Kurotvaré. Kvôli potrebe vysokých dávok dostupnej energie sa u nich vyvinula schopnosť dokonalejšieho trávenia pomocou chemických procesov bez bakteriálnej pomoci.